1. časť: Ako začať seba cítiť? ( keď viem, že ma niečo v živote napr. hnevá, no neviem prečo)

13.10.2020

Ak necítime seba, čo sa v nás odohráva, nevieme vlastne, ani kto poriadne sme a čo vlastne v živote chceme. Sme vo vlastnej psychickej harmónií? Aké sú naše vzťahy s okolím?

Ak budeme chcieť robiť v živote čokoľvek, na našej ceste sa budeme stále stretávať so vzťahmi. A sme šťastní, ak sú zdravé a funkčné, radostné a plné lásky, pretože sú merítkom mnohých vecí. V živote sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú určité dlhodobé napätia, hnevlivý charakter alebo si dlho nosia určitú frustráciu a sami nevedia, odkiaľ to všetko pramení. Skoro vo všetkých prípadoch ide o ich vlastný problém s prijatím samých seba a bezpodmienečnou láskou k sebe samému. To je úplne ten najzákladnejší kameň, ktorý treba pevne založiť. Tieto skryté pocity, ktoré sa derú na povrch sú zvyčajne dlho zakorenené buď zranenia z detstva alebo z rôznych nedoriešených životných kríz z minulosti (rozchody, krivdy v práci, a pod.). Treba si najprv jasne povedať, že nikto vo vzťahu nie je obeťou ani vinníkom. Ani naše mami, ani otcovia za nič nemôžu. Boli to len určité lekcie, ktoré sme sa mali naučiť a ktoré sa neustále učíme, pretože ako sami vidíme, život je neustály kolobeh situácií, rastieme a spoznávame. A tie lekcie sú vždy presne ušité na našu mieru. Preto, aby sme z nich vyťažili, naučili sa, poďakovali a nechali ísť. Veď najväčšia sila predsa pramení, zo zahojených zranení J. To všetko nás iba učilo a učí viesť zdravšie vzťahy v prvom rade so samým sebou a potom s okolím. Posilňuje nás to.

Je to v prvom rade práca s emóciami. Cítiť seba znamená byť si vedomý samého seba, svojho konania, čo mi robí radosť, čo ma práve ťaží, čo chcem a čo ma odpudzuje. Ako mám to a to v sebe vyriešiť, aby som sa cítil šťastnejší, a tak ďalej. K tomu, aby sme sa cítili šťastne a dobre, musíme sa k sebe správať láskavo. Každý sa chce mať len dobre. To prijímame. Ale ak sa dobre necítime, to neprijímame. Prečo? Prečo by to nemohla byť rovnako kvalitná emócia? Aj tie negatívne stavy nám niečo hovoria. Najprv ich prijmite, neklaďte k nim odpor. Tak sa budú pomaly rozpúšťať a našepkávať nám, čo nám chcú vlastne povedať a čo ukázať v prvom rade  o nás samotných. S čím máme problém, čo treba zmeniť? A zaiste nám aj postupne začnú ukazovať, kedy, pri akej príležitosti v minulosti nám začala nejaká tá frustrácia, neuróza alebo podvedomý hnev, ktorý kladieme už hodne dlhú dobu na všetkých okolo nás, aj keď za nič nemôžu. Prijmite a ďakujte za Vaše temnoty. Sú Vašou súčasťou tak ako tie pozitívne stránky. Tak ako pravá ruka nemôže žiť bez ľavej, tak ani ľavá bez pravej a tak ani svetlo bez tmy a naopak. Ak prijmeš seba v tejto plnosti, tak zrazu sa Ti bude dariť prijímať aj temné stránky druhých ľudí a svojej rodiny. Pretože zrazu pochopíš, že sú úplne normálne a patria k danému človeku. Jediné, čo môžeš robiť k ich liečeniu, je posielať na tie miesta čo najviac lásky. Ľahko sa to hovorí, ale ako to vyzerá v praxi, keďže naša myseľ so srdcom potrebuje stále bojovať? Jednoducho sa vzdáš pred tým egom. Ten väčšinou nepúšťa pozrieť sa na tie hlboké pravdy, nepúšťa nás úplne si priznať, čo naozaj cítime, priznať si veci, s ktorými myseľ bojuje. Vzdať sa – to je odrazový mostík k sebaláske.


Jednoducho telo je inteligentné a dokážeme sa rozprávať sami so sebou. Je potrebné iba samých seba naozaj počúvať, aby sme pochopili. Akonáhle tie emócie pochopíme, zažijeme „vnútorný aha moment“, odtiaľ začínajme zmenu. Úprimnosť k sebe je cesta, ale bez toho ega!  Aj rozprávať sa nahlas sám so sebou je dobrá vec. Hlas dosť podporuje otvárať sa viac sebe, môcť sa prejaviť navonok aj v bežnom živote.

Ešte raz. Pocity vždy hovoria iba o nás samotných a za nás. Väčšinou nemajú nič spoločné s druhými ľuďmi. Prajem Vám silné sústredenie na seba a odvahu byť k sebe úprimný.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.