1. Časť: Spôsobuje stres predčasné starnutie?

07.01.2021

Čo sú teloméry v našom tele a prečo sa naše starnutie odvíja aj od ich dĺžky? Čo sa zistilo u afrických šedých papagájoch, ktorí boli dlhodobo odchytení v zajatí? A ako vyzerá krv žien z Bostonskej nemocnice, ktoré trpia fóbickými úzkosťami v porovnaní so zdravými ženami? Všade samý stres. To slovíčko sa skloňuje akosi často. A preto je asi aj dobré si o ňom zasa o trochu viac naštudovať.

      Od malička sme myšlienkovo nadstavení, že dospelosť od nás vyžaduje zodpovednosť za dosahovanie plánov a cieľov, ktoré nadstavujú pre nás výzvu a sú sprevádzané pocitmi stresu. Stres je neoddeliteľnou súčasťou. Pretože stres neustále ovplyvňuje našu myseľ a telo, stojí za to naštudovať si o ňom čo najviac. A hlavne o tých veciach, ktoré nám pomáhajú v tom, ako s ním pracovať, aby nás neničil. Existujeme v domnienke, že stres je iba zlý. Ale existuje aj ten dobrý stres, a to eustres. Ale o ňom tento článok nie je. Stojí za to podotknúť, že viac škodlivé ako stres samotný, je to často iba percepcia toho, že stres je škodlivý.

     Stres je vo všeobecnosti iba fyziologickou podmienenou odpoveďou nášho organizmu na stresor, ktorý na nás v živote útočí. Či už je to rozchod, meškanie ráno do práce, nestíhanie povinností alebo nehoda. A je často iba na nás, ako na úrovni mysle so stresorom naložíme. Stres začína v prvom rade vždy v hlave, telo je len zrkadlom, ktoré v dôsledku chaosu a strachu, tréme v mysli, trpí.

    Čo je vlastne starnutie? Je to fyziologický stav, v ktorom je progresívny pokles funkcií orgánov sprevádzaný vývojom chorôb súvisiacich s vekom. Príčiny starnutia zostávajú neznáme, ale pravdepodobne za to môže mnoho faktorov, je to tzv. multifaktoriálny proces. Existujú ale 2 stresy, ktoré podľa mnohých štúdií podporujú starnutie. Je to 1. oxidačný stres, ktorý nie je citeľný a navonok sa nijako neprejavuje, a dobre známy 2. obyčajný stres, ktorý sa viditeľne na nás prejavuje. Oxidačný stres funguje na úrovni buniek. Vzniká vtedy, keď je v našom tele nerovnováha škodlivých (voľných radikálov) a prospešných látok (antioxidantov), ktoré voľné radikály premieňajú alebo odstraňujú von z tela. Ak je v našom tele premnožených veľa voľných radikálov, spôsobujú radu chorôb ako napr. srdcovo-cievne ochorenia, tráviaceho traktu, rakovinu alebo Alzheimerovu chorobu. Tieto škodlivé látky sa v tele vytvárajú bežne, ale zvonku ich dennodenne prijímame napr. vplyvom žiarení (UV, počítač, televízor alebo mobil), z fajčenia, znečisteného prostredia alebo nezdravého jedla. Teda oxidačný stres je ovplyvnený našou životosprávou, preto sa dá eliminovať prevenciou v podobe prísunu väčšieho množstva antioxidantov, športu, života bez fajčenia a dobrej stravy.

       Na druhej strane, široká škála štúdií, ako uvádza aj Bergland, píše o tom, že stres spôsobený okolnosťami ako neliečená depresia, sociálna izolácia, dlhodobá nezamestnanosť a záchvaty úzkosti môžu urýchliť proces starnutia skracovaním dĺžky každého reťazca našej DNA. Chromozómy, ktoré sme zdedili od našich rodičov, sú ako DNA knižnice. Každý je v tvare X-ka a ich končeky sú teloméry, 4 ochranné viečka. Je dokázané, že vplyvom stresujúcich životných udalostí v detstve a dospelosti sa teloméry skracujú rýchlejšie. Tak sa oslabuje ich štrukturálna integrita, čo spôsobuje rýchlejšie starnutie buniek a odumieranie. Teda dĺžka teloméru je znakom biologického a bunkového starnutia.

     Rakúski vedci v roku 2014 skúmali dĺžku telomérov u dvoch skupinách afrických šedých papagájov, čo sú vysoko sociálnymi vtákmi. Skúmali tých, ktorí boli držaní v zajatí v izolácií, a tých, ktorí mali „partnera“. Zistili, že dĺžka telomérov u dlhodobo izolovaných papagájov bola kratšia ako u tých, ktorí žili s druhým papagájom. Štúdia podporuje hypotézu, že osamelosť môže ovplyvňovať bunkové starnutie.

      Výskum sa robil aj na ženách v Bostonskej nemocnici (Brigham and Woman´s hospital – BWH) v roku 2012, ktoré trpeli fóbickými úzkostnými poruchami. Krv odobrali asi 5000 ženám vo veku od 42 – 69 rokov, a aj porovnávanej, „nefóbickej“ skupine. Rovnako zistili, že vysoká úroveň fóbickej úzkosti bola spojená s výrazne kratšími dĺžkami telomérov. Rozdiel v dĺžkach telomérov u žien rovnakého veku, ktoré boli vysoko úzkostné, oproti neúzkostným, sa rovnal 6-tim rokom predčasného starnutia.

      A rovnako to bolo aj vo výskume s neliečenou depresiou.
    Preto vyzývam k tomu, aby sme sa skôr učili, ako na myšlienkovej, percipujúcej úrovni  vedieť transformovať určité udalosti tak,  aby pre nás neboli veľmi stresujúce. Nabudúce si povieme niečo o dobrom strese - eustrese, ktorý by sme mali v našich životoch vítať viac.

Želáme veľa radosti do života, aby bola silnejšia ako stres.)

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.