Je isté, že žiadny nápad by nebol geniálny bez štipky bláznovstva a žiadna geniálna inovácia by nevznikla bez bláznivého nápadu. Opustiť rigidné myslenie, pozrieť sa na riešenie z viacerých uhľov pohľadu a pripustiť si, že naše riešenie nemusí byť jediným a tým najlepším. Aj o tom je design thinking.

Inovácie sú hybným motorom pokroku a rozvoja. Vznikajú z nepatrných zrniek kreativity, ktoré niektorí označujú za bláznovstvo, iní zas za genialitu. Je však isté, že žiadny nápad by nebol geniálny bez štipky bláznovstva a žiadna geniálna inovácia by nevznikla bez bláznivého nápadu. Opustiť rigidné myslenie, pozrieť sa na riešenie z viacerých uhľov pohľadu a pripustiť si, že naše riešenie nemusí byť jediným a tým najlepším. Aj o tom je design thinking.

Pri inováciách nejde len o záblesk geniality. Aj keď je prvotná myšlienka alebo nápad dôležitý, určite sám nestačí.

Prísť na trh s inovatívnym produktom či službou vyžaduje systematickú prácu sprevádzanú nielen nadšením a úspechom, ale veľakrát aj sklamaním a zlyhaním. Náš nápad sa môže zdať jedinečný a atraktívny, no o tom, či prežije, rozhoduje trh.

Myslenie “out of the box” považujeme za veľmi dôležitý aspekt v design thinking. Okrem nášho kurzu “Vynikni – Myslenie out of the box” (https://www.powercoaching.sk/vynikni-myslenie-out-of-the-box/), ktorý je špeciálne zameraný na rozvíjanie tejto časti mysle, sa snažíme všetky naše kurzy viesť práve takýmto inšpiratívnym spôsobom. Takto dokážeme efektvíne riešiť problémy vo firmách a v samotných ľudoch často vzbudiť ich skrytý potenciál. “Vďaka týmto princípom sa tím dokáže dopracovať k viacerým kreatívnym riešeniam, ktoré by členov inak nemuseli napadnúť.”

Pri riešení problémov je ľahké skĺznuť do konvenčných nápadov, ktoré môžu byť ekonomickejšie a najmä bezpečnejšie. Tradičné nápady budú však vždy plodiť len tradičné riešenia. Častokrát sa venuje toľko pozornosti samotnému produktu alebo službe, že sa pozabudne na zákazníka a na to, čo naozaj chce. Design thinking je iný.

Viacej o tejto metóde a inováciách nám prezradí odborná asistentka Ekonomickej univerzity v Bratislave, certifikovaná trénerka projektu Grow with Google a spoluzakladateľka spoločnosti talentway.net, Veronika Nekolová.

  1. Ako by si charakterizovala design thinking?

Design thinking je orientovaný na riešenie akéhokoľvek problému. Nástroje design thinkingu môžeme použiť pri komplexných projektoch, tímovej spolupráci, diskusiách, ale aj pri plánovaní rodinných projektov. Jeho využitie je teda veľmi flexibilné, pričom nie je vždy nutné použiť celý proces. Veľkou pridanou hodnotou sú flexibilné a rýchle riešenia. Pri použití design thinking je dôležitá najmä diskusia a empatia, zároveň sa do úzadia dostáva ego jednotlivca, čo umožňuje všetkým členom mať rovnocenné postavenie a voľne vyjadriť svoj názor. Okrem toho design thinking podnecuje myslenie „out of the box“.”

  1. Ako vyzerá design thinking v reálnom prostredí?

Ako celok môže byť design thinking použitý pri hľadaní akýchkoľvek riešení, napríklad pri inovácii produktov či procesov vo firmách, ale aj pri práci so študentmi. Jedinou prekážkou sú skôr zaužívané zvyky manažérov a ich tímov alebo študentov, resp. pedagógov. Klasický postup vyzerá tak, že šéf nadiktuje, čo urobiť, a tím to spraví. Podriadení sa tak nevyjadrujú k riešeniam napriek tomu, že mnohí rozumejú danej problematike alebo procesom viac.

  1. Má design thinking klasický postup? Ako vyzerá a ako dlho môže trvať?

Ako aj vyplýva z názvu, design thinking v sebe spája dva prvky – dizajn a myslenie. Slovo dizajn nám evokuje, že veci lepšie a rýchlejšie pochopíme. Vytvárajú ho dizajnéri, ktorí „nadizajnovaním“ vytvoria prototyp. To sa spojí s procesom myslenia, z čoho vzniknú určité fázy alebo postup, vďaka ktorému sa dostaneme k čo najefektívnejšiemu riešeniu. Vďaka tomu je venovaná vyššia pozornosť reálnym používateľom a tímové ego sa dostáva do úzadia. Vytváranie prototypu a jeho následné testovanie sa deje stále dookola, až kým nenájdeme na trhu odozvu alebo nás to neprestane baviť. Do celého procesu sa namiešajú rôzne nástroje ako empatické rozhovory či brainstorming, ktoré podporujú kreativitu a empatiu. 

  1. Kedy si sa s metódou design thinking prvýkrát stretla?

S design thinkingom som sa prvýkrát stretla pred 5 rokmi, keď som bola na doktorandskom stupni štúdia. Môžem zodpovedne povedať, že som sa mu začala venovať a študovať si ho sama. Primárnym dôvodom bola klasická forma výučby, ktorá ma odrádzala. Ako študent som neznášala memorovanie, na ktorom je založený náš vzdelávací systém. Memorovanie je samozrejme dôležitou súčasťou výučby – niektoré veci sa musíme naučiť naspamäť, avšak memorovať po celý čas nášho štúdia? Máme aj iné časti mozgu, ktoré treba rozvíjať. Ak chceme budovať budúcich lídrov, o čom by podľa mňa mala byť vysoká škola, predmety, kde memorujeme, by sa mali logicky prelínať s tými, kde dokáže študent rozvíjať svoju kreativitu.

Zároveň som typ, ktorý sa snaží vždy na veci pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Preto som aj hľadala alternatívne možnosti a metódy, prostredníctvom ktorých sa študenti môžu rozvíjať. Učila som sa skúšaním.

  1. Ako ti pomáha design thinking v tvojom (pracovnom aj mimopracovnom) živote?

Celý proces design thinkingu využívam keď pracujem so študentmi, pedagógmi alebo keď školím firmy. Čo sa týka osobného života, ako sa zvykne hovoriť, obuvník chodí bosý. Samotné techniky v osobnom živote nevyužívam, ale snažím sa používať princípy myslenia design thinkingu, ktoré mi úplne zmenili spôsob zmýšľania aj komunikácie. Počas svojich hodín a ani v rodine nevyužívam autoritu, na ktorú sme u nás zvyknutí. Radšej o veciach diskutujem a nepovažujem svoj názor za jediný správny. Naučila som sa prijímať spätnú väzbu a na základe názorov iných upravovať môj názor. Zároveň som sa naučila vyberať si ľudí, s ktorými pracujem. Ak cítim, že ma projekt neosloví alebo ľudia nie sú rovnaká krvná skupina, rovnako naladení na projekt ako ja, tak sa do neho nepustím.

  1. Ako je to s design thinkingom na Slovensku? Je táto metóda u nás bežná?

Nemyslím si, že by bola u nás úplne bežná, ale veľa firiem, najmä v súkromnom sektore, ju využíva, aj keď o tom možno nevie. Nástroje design thinkingu sú bežnejšou súčasťou tímov, kde patria napríklad brainstorming, brainwriting či vytváranie persón. Myslím si, že najmä vďaka iniciatívam vzdelávacích a neziskových organizácií sa dostáva design thinking do popredia aj u nás. Keďže sa pohybujem veľa v univerzitnom prostredí, vidím, že v ňom má tento spôsob myslenia obrovský, avšak zatiaľ nevyužitý potenciál. Nehovorím pritom len o metodike samotného design thinkingu, ale o princípoch a spôsobe myslenia. Na Slovensku máme kopec šikovných pedagógov a profesorov.

  1. Ako je to u nás s inováciami?

Ako biznisové, tak aj univerzitné prostredie je na Slovensku konzervatívne. Pôsobí u nás málo investičných spoločností, ktoré sú ochotné investovať do vysoko rizikových inovatívnych firiem, čo však vyplýva aj z veľkosti trhu. Určite sa to v posledných rokoch zlepšuje. Vznikajú rôzne HubHuby, podporné spoločnosti pre startupy a podobne. Podľa môjho názoru je to však stále na konzervatívnej úrovni. V súkromnom sektore vidím veľa inovácií spolu s mladými potenciálnymi ľuďmi, len ešte treba zlepšiť to prostredie. Ja sama sa venujem jednému malému startupu, pri ktorom nás podporuje Slovak Business Agency. Vďaka nim máme možnosť využívať profesionálnych mentorov a priestory. Potenciálnymi lídrami v inováciách sú aj univerzity, v súvislosti s ktorými môžeme počuť o rôznych úspešných študentských projektoch hlavne v oblasti technológií a IT.

  1. Môže design thinking prispieť k zlepšeniu inovatívnosti Slovenska?

Určite. Ako som spomenula, na Slovensku, najmä v mladých ľuďoch, je obrovský potenciál. Museli by však nastať mnohé zmeny, čo je v tak zaužívanom prostredí, ako je to školské, veľmi ťažké. Stačí sa pozrieť len pár kilometrov za hranice, kde fungujú na každej univerzite inovačné huby, kde študenti môžu rozvíjať svoje nápady. U nás je rovnaký potenciál, a tiež už mnohé univerzity majú svoje inovačné centrá, len treba ešte nastaviť pravidlá a začať ich naplno využívať.

  1. Prečo si myslíš, že by mal človek metódu design thinking ovládať? Zvýši to jeho atraktivitu u potenciálneho zamestnávateľa, prípadne pomôže pri podnikaní?

Metóda design thinking môže výrazne pomôcť ako pri zamestnaní, tak aj vo vyučovaní. Časy, kedy si učiteľ získal autoritu u študenta tým, že mu diktoval, čo a kedy má urobiť, budú čoskoro preč (v zahraniční sú už dávno preč). Kvalita sa vyžaduje nie len od študenta, ale aj od pedagóga. Princípy, ktoré by mali prevládať na univerzitách, či už vo vzťahu učiteľ – študent alebo v tímoch, sú schopnosť diskusie, tolerancie, tímovej práce, slobody vyjadrovania sa a konštruktívnej kritiky. Určite by mal ísť do úzadia autoritatívny prístup, prikazovanie a podobné výdobytky minulého storočia.

Každá nová metóda, ktorú človek ovláda, je prínosná a dokáže ho posunúť vyššie. Vďaka design thinkingu dokáže zamestnanec, podnikateľ, študent či vedecko-výskumný pracovník vidieť veci inak. Dokáže používať aj druhú polovicu mozgu, prinášať inovatívne riešenia a diskutovať. Avšak tak ako všetko, aj tento prístup je potrebné trénovať.

Na základe tohto princípu sme sa tiež ako spoločnosť Power Coaching rozhodli podporiť tento spôsob výučby na školách a teda primárne sa zamerať na učiteľov a profesorov. Aj v rámci nášho projektu “INOVAČNÉ VZDELÁVANIE”, ktorý sme akreditovali na MŠVVaŠ, budeme môcť učiteľom poskytnúť nový pohľad na systém vzdelávania a veríme, že slovenské školstvo obohatíme.

Ďakujeme za rozhovor inšpiratívnej Veronike Nekolovej (veronika.nekolova@talentway.net)!

ODPORÚČANÉ KURZY

Pridaj komentár

Layer 1
Prihlásiť sa Categories
Tento web používa cookies. Pokračovaním prezerania stránok súhlasíte s ich použitím.