Aké je zažiť kurz KOUČ 104 hod.
Prečítajte si priame pocity absolventa nášho kurzu KOUČ 104 hod., ktorý nám priamo počas priebehu poskytol tento skvelý report.
Deň 1. a 2. – Začíname koučovať
Prvé dva dni kurzu 104 boli pre mňa veľkým prekvapením. Očakával som nával teórie z koučingu ako napr. história, metódy, techniky atď. Príjemne ma však prekvapilo, že cca už po 2 hodinách kurzu sme mali príležitosť si vyskúšať priamo jednu z metód (KRUH) koučovania. Z môjho pohľadu sa potvrdilo, že 1x skúsiť je viac ako 100x počuť či vidieť.
Zároveň som spoznal veľmi zaujímavých ľudí z rôznych profesií a životných príbehov. Je pre mňa inšpiratívne sledovať reakcie a názory všetkých zúčastnených. Taktiež obdivujem Silviu (myslím, že to je dané jej bohatými skúsenosťami a znalosťami) ako s nadhľadom a úplne prirodzene sleduje jednotlivé skupiny v rámci koučovacích tréningov a následne dáva spätnú väzbu.
Za tieto dva dni som spoznal 3x metódy (o.i. Kruh, Rieka života) koučovania a viacero možností ich aplikovania, či príkladov z praxe. Najviac na mňa zanechala dojem metóda „rieka života.“
Práve po druhom dni kurzu som sa bol prejsť k rieke a ako som ju tak sledoval, tak som si uvedomil, že žiaden človek nie je rovnaký, dokonca ani ten istý človek nie je rovnaký v rôznych momentoch/situáciách. Podobne ako tečúca rieka, mení svoju hladinu v závislosti od poveternostných podmienok či zrážok, tak aj človek sa mení podľa toho kde sa nachádza a čo prežíva, resp. na neho vplýva. Preto aj v rieke života sme zažili situácie s rôznymi emóciami a výsledkami. Je to prirodzené, pretože aj rieka je raz pokojná a inokedy rozbúrená. Krásne na tom je, prijať fakt, že iba je (rieka, my) a že to k tomu patrí. A zamerať sa na to pozitívne, to z čoho mám radosť a posúva ma vpred. Lebo už o malú chvíľu môžem (a aj budem) iným (lepším/šťastnejším) človekom.
A aj keď je počas kurzu samotných informácií veľa a bude ich pribúdať, odchádzam z kurzu s myšlienkami, ktoré si doma, vonku pri prechádzke postupne spracovávam a zamýšľam sa, ako ich pochopiť, prijať a začať aplikovať na seba, na druhých.
Mám pocit, že sa začína môj prerod, zmena myslenia a riešenia rôznych (aj všedných) situácií.
Deň 3. a 4. – Už tomu začínam rozumieť. Alebo je to inak?
Po prvých dvoch dňoch školenia, som začínal nadobúdať pocit, že už tomu všetkému začínam rozumieť. Že koučing je vlastne najmä o veľmi dobrom počúvaní a kladení správnych otázok. Že kouč sa zameriava na ciele svojho klienta a pomáha mu ich naplniť k jeho spokojnosti. Kouč si vyberá, ktorá metóda koučovania mu najviac vyhovuje resp. sa najlepšie hodí pre cieľ alebo typ klienta.
Okrem samotných metód existuje viacero techník a nástrojov, ktoré môžu koučovi pomôcť v procese koučovania. Jedným z takýchto nástrojov je aj Freudova dedina. Pre mňa osobne trocha kontroverzná resp. ťažšie prijateľná technika osobnostnej diagnostiky. Je to spôsobené najmä tým, že sa pozerám na veci príliš racionálne a za všetkým hľadám hlbší význam. Rovnako považujem osobnostné diagnostiky za nástroje psychológie. Preto mám voči ním rešpekt a necítim sa dostatočne kompetentný aby som ich používal. Avšak, tu je potrebné si uvedomiť, že koučing nejde do hĺbky problémov resp. sa nezaoberá príčinami problémov klientov. V koučingu ide predovšetkým o nastavenie cieľov, hľadaní potenciálu, objavení možných riešení/stratégií pre dosiahnutie stanovených cieľov. Avšak ak nám nejaká technika/nástroj dokáže pomôcť pri uvedomení klienta a dosiahnutí cieľov klienta, tak je v poriadku ich používať. Majme však na pamäti, že ide o silný nástroj, pri ktorom je potrebné vedieť ako ho správne použiť.
Počas týchto dvoch dní sme si rozšírili teoretické aj praktické znalosti metód o Koleso rovnováhy, Cesta hrdinu a STOP. Zároveň sme hravou formou vyskúšali aké je dôležité správne komunikovať v tíme, určiť si a prijať zodpovednosti a vedieť sa ich držať ale najmä uvedomiť si aké je náročné rozmýšľať a konať/spolupracovať ako jeden tím.
Toto všetko mi akosi začalo do seba zapadávať až kým som si v istom momente uvedomil, že to tak úplne nie je. Som ešte len na začiatku cesty a ešte potrvá kým si nielen uvedomím všetky súvislosti ale najmä nadobudnem skúsenosti, ktoré zo mňa urobia dobrého kouča. Dôležité však je, že už som na tejto ceste.
Deň 5. a 6. – Naozaj sa poznáme? Vedieť snívať nevie každý.
Ak som si doteraz myslel a uvedomoval, že som na začiatku cesty poznania, tak som ďalšie dni narazil na vnútorný vzdor. Častokrát si o sebe myslíme, že sa dokonale poznáme alebo že niečo vieme. Je to však väčšinou iba naša domnienka. To platí aj pre naše rozhodovanie, či konáme racionálne alebo emocionálne. Existuje veľmi pekná koučovacia metóda „Tri stoličky“, v ktorej kouč prevedie klienta v troch pozíciách a to v racionálnej, emocionálnej a integračnej. Práve z integračnej pozície si klient môže porovnať racionálny aj emocionálny postoj k danému cieľu a uvedomiť si, že nie vždy vnímame/chápeme svoje konanie a správanie.
Podobne je to aj s naším snívaním. Existuje všeobecný názor, že nie každý vie snívať. Ja si osobne myslím, že sníva každý, ale spôsob akým to vieme interpretovať, sa líši. Podľa mňa to súvisí aj s našou predstavivosťou. Keďže však nie som fundovaný odborník, berte tieto vyjadrenia len ako moje pocity/domnienky. Existuje metóda koučovania s názvom „Walt Disney“, ktorá koučovi umožňuje previesť klienta svojimi predstavami, snami. A tu je ten priestor, kde je možné buď ponechať priestor pre naše úlety alebo rozvíjať predstavy. Dôležité je však sa na naše sny pozrieť aj realisticky a kriticky, tak aby na konci procesu koučovania bol klient spokojný s výsledkom a dosiahol svoj požadovaný cieľ.
Ak som doteraz uvádzal nevedomosť v poznaní seba, tak spomeniem ešte zaujímavú teóriu úrovne vzťahov od Erskine-a, ktorá sa zameriava na uvedomovanie vo vzťahoch. Pre mňa osobne veľmi zaujímavá teória, v rámci ktorej si môžeme uvedomiť náš vzťah (pracovný, osobný, partnerský atď.) voči komukoľvek avšak čo je dôležité, tak tento vzťah pochopiť a rozvíjať tak, aby sme s ním boli spokojní. Pre mňa bolo dôležité zistenie, že ak si myslím, že mám s niekým vzťah, to ešte nemusí znamenať, že aj táto osoba to vníma rovnako. Inými slovami je dôležité poznať názory a pocity aj ostatných v danom vzťahu. A samozrejme od toho sa odvíjajú aj ďalšie aspekty, ktoré vplývajú na vzťah. Pre mňa bolo však toto jedno z najsilnejších momentov uvedomenia si seba a mojej pozície vo vzťahoch.
Deň 7. a 8. – Keď na vás doľahne únava, vziať si čas na oddych nie je na škodu. Hľadajte v tom nové perspektívy.
Blížili sme sa k polovici našej cesty za sebapoznaním, osobnostným rozvojom či vzdelávaniu sa v koučingu. Nech bol môj ako aj zámer všetkých zúčastnených akýkoľvek, moje telo mi signalizovalo, že by som si mal na tejto ceste oddýchnuť. Samozrejme, vynorili sa pochybnosti, či tým neprídem o dôležité informácie, prax, kontakt so skupinou atď. Moje vyčerpané telo a myseľ však boli presvedčivejšie. A podobne ako sa píše v knihe Genesis, som si v 7. deň urobil voľno a oddychoval som. Venoval som sa sebe, relaxoval som a nezaťažoval som svoju myseľ myšlienkami na koučing.
Keď som sa nasledujúci deň stretol so skupinou tak som sa dozvedel, že sa počas môjho „zasväteného dňa“ venovali okrem iným témam aj koučovacej technike „Myšlienkové mapy“ ktorá sa používa na zvýšenie produktivity a kreativity za použitia vizualizácie myšlienok, snov, cieľov či problémov.
Ihneď ma táto metóda zaujala a vyskúšal som si ju v role klienta. Bolo pre mňa príjemným prekvapením ako sa pozerám na svoje témy keď si ich začnem vizualizovať a vytvárať v argumentoch/myšlienkach vzťahy, tzv. mapu. Začal som vidieť, vnímať a uvedomovať si úplne pre mňa nové súvislosti a ich významy. A vtedy som si uvedomil, že tak ako si moje telo a myseľ vyžiadali oddych aby mohli zrelaxovať a zregenerovať, tak niekedy vo vypätých situáciách alebo pri dilemách, je vhodné ak odľahčíme naše myšlienkové pochody zapojením fyzickej aktivity vo forme písania alebo kreslenia, čím pomôžeme k dosiahnutiu uvedomenia či riešenia. A myslím si, že budete príjemne prekvapení z toho aké nové perspektívy objavíte.
Deň 9. a 10. – Každý má v sebe všetky zdroje potrebné na dosiahnutie cieľa. Preto nedosiahneme len cieľ ten, ktorý si nevieme sami predstaviť.
Hoci by sa tento výrok skôr hodil v súvislosti s blížiacimi sa záverečnými skúškami kurzu Kouč 104, ja ho uvádzam z dôvodu poukázania na spájanie koučingu s NLP (neurolingvistické programovanie). V koučingu existuje metóda NLP trojuholník, ktorá ako základ čerpá z techniky NLP s názvom „5 rovín premeny.“ Táto technika hovorí o piatich rovinách, na ktorých sa dajú modifikovať naše správanie a prejavy. V skratke však v nej platí, že problém treba odstraňovať o úroveň vyššie a teda v jeho podstate. Metóda NPL trojuholník sa opiera o tieto princípy (rozširuje roviny o cieľ) a v koučovaní prevádza osobu cez tieto roviny so zámerom dosiahnutia/uvedomenia si cieľa.
Častokrát sa nám stáva, že si myslíme, že nedokážeme splniť nejakú úlohu alebo cieľ a to len preto lebo si ten cieľ nevieme predstaviť resp. nevieme si seba samých predstaviť, že tú úlohu dokážeme splniť. Nevieme sa stotožniť s úspechom a preto sa utiekame ku negatívnym scenárom. A práve v tom ako kouč dokáže klásť správne smerované otázky, posúva problém o úroveň vyššie až k cieľu a uvedomeniu si svojej identity. Pretože každý má v sebe všetky zdroje potrebné na dosiahnutia cieľa. Avšak nie každý si ich dokáže uvedomiť a použiť ich.
Keďže sa však pomaly blížil aj čas na dosiahnutie môjho cieľa, cesty sebapoznania a rozvoja vo forme záverečnej skúšky Kouč 104, nemohla mi prísť metóda NLP trojuholníka viac vhod. Od tohto momentu som sa pozeral na seba ako na budúceho kouča. Nepochyboval som, nielen o sebe, ale dokonca ani o žiadnom z mojich kolegov, že budeme úspešní v naplnení nášho spoločného cieľa.
Deň 11. a 12. –Aj cesta môže byť cieľ. A budem koučom?
Dni sa jeden za druhým napĺňali a neúprosne sa blížil deň záverečných skúšok Kouč 104.
Predposledný deň kurzu sme sa snažili čo najviac koučovať a teda trénovať techniky a sledovať/dodržiavať kompetencie. Okrem toho sme sa ešte stihli oboznámiť s koučovacou metódou „Kontrolný panel“ a technikou „Mačko – pes.“ Pre mňa osobne bola technika pre osobnostnú diagnostiku „Mačko – pes“ veľmi zábavná a zároveň veľmi obohacujúca. Už len ten názov je zaujímavý a ak si ju niekde na internete dohľadáte, tak si myslím, že budete prekvapení. Ale v tomto príspevku sa nechcem venovať konkrétnej metóde či technike, ale urobiť takú malú záverečnú „bodku“ za kurzom Kouč 104.
Keď sa spätne pozriem na tých 12 dní, ktoré sme spolu strávili tak si znova pripomínam všetky tie pocity: prekvapenie, nadšenie, obavy, pochybnosti, únava, prebudenie, uvedomenie.
Čo však vo mne najviac zanechalo dojem, boli ľudia ktorých som za ten čas spoznal a učil sa od nich. Z pohľadu lektorov som ako Silviu, tak aj Tomáša už predtým poznal, avšak počas kurzu sa naše poznanie prehĺbilo a posilnilo. S kolegami som denne viedol debaty o koučovaní, ale aj súkromí či práci. Boli a doteraz pre mňa sú veľkou inšpiráciou a studňou znalostí, skúseností a príbehov. Pri týchto našich debatách sme sa viackrát zamýšľali, čo budeme robiť po ukončení kurzu. Koľkí z nás budú koučmi. Kto si z toho čo vzal a ako s tým ďalej vynaloží.
Ja osobne som kurz Kouč 104 bral ako cestu za sebapoznaním a rozvojom. A v tejto rovine to pre mňa aj naďalej zostalo. Lebo nemusí byť nutne pre každého „vyvrcholením“ dosiahnutie cieľa, v našom prípade byť koučom. Pre mňa, ale i niektorých ďalších kolegov, bolo cieľom to, že sa (nech už z akýchkoľvek dôvodov) prihlásili na kurz a absolvovali ho. A preto aj v tomto prípade platí, že aj cesta môže byť cieľ. A ak sa na tejto ceste rozhodneme, že chceme kráčať ďalej a objavovať ďalšie neprebádané miesta alebo že to kam sme došli je náš vytúžený cieľ, tak je to v poriadku. Lebo tak ako v koučovaní aj na osobnej ceste záleží na tom, čo chceme a čo si sami určíme za náš cieľ.
A ste zvedaví, ako sme dopadli? Tak samozrejme, že sme to všetci úspešne zvládli.
Touto cestou by som chcel veľmi pekne poďakovať naším lektorom Silvii a Tomášovi Langermann, pani Zore Grohoľovej, ktorá bola našou vedúcou skúšobnej komisie a v neposlednom rade aj slečne Bilkovej za administratívnu podporu.
Ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie stretnutia na workshopoch či mimo pracovných stretnutí.
-miki-