Emočné rovnice. Prečo nám mozog klame? Podvedomie diktuje naše nechcené prežívanie a správanie.

08.06.2020

V 90 % prípadoch meditácia a pozitívne myslenie nepomáhajú. Skôr iba pre nejakú oblasť. Čo je to, čo nám skutočne pomôže?

                Prečo, keď niečo chceme a nemáme alebo to nedokážeme dosiahnuť, no tolerujeme to? Náš mozog má zapísané emocionálne programy hlavne z detstva, ale aj tie, ktoré sa naakumulovali za celý život. Takéto blokády sa stanú napr. v čase rozchodu, keď nám niekto niečo ukradol, alebo keď sa nám stala krivda. Podvedomie je sofistikovaná časť našej mysle, ktorá riadi 90% nášho myslenia, prežívania a správania. Riadi celé telo od metabolizmu, hormóny, ale aj naše strachy, túžby, zážitky. Presne určuje, čo máme cítiť, myslieť si a prežívať. Je nadstavené zle, pokiaľ vo svojom živote nemáme to, čo chceme mať. Ak máme zlý vzťah, prácu, ktorá nás nenapĺňa alebo zlé zdravie, za všetkým stoja zle nadstavené emočné rovnice.

               V živote ale má každý nárok na všetky svoje sny, ktoré si predstaví, žiadny osud nerozhoduje o tom, čo budeme alebo nebudeme mať. Každé chcenie v živote máme iba preto, aby sme ho v živote dosiahli. Naše podvedomie je od začiatku programované niekým iným – rodičmi, učiteľmi, ale aj štátom. Deti sa sem rodia čisté, úprimné a rodičia to kazia niekedy hlúpymi a zbytočnými prístupmi. Keď sa pozrieme naokolo, je tu všetkého dostatok, len náš mozog niečo dovoľuje a niečo nie. Prečo sa inému darí a nám v tom istom nie? Všetko v živote ovládajú emócie a za nimi stoja programy v hlave. Dieťa sa učí jazykom a zvykom. Učíme sa z toho, čo vidíme, počujeme a cítime. Táto pamäťová stopa, všetky presvedčenia a naučené vzorce sa ukladajú do synaptických spojení medzi neurónmi. Keď sa máme v niečom rozhodnúť v živote – napr. chcem začať podnikať, chcem osloviť ženu, práve vtedy nám mozog začne podsúvať vzorce, ktoré okamžite ovplyvňujú našu náladu a nakoniec z toho aj tak nič nie je. Mozog rovnako nasáva informácie aj z okolitých hláv, najmä od najbližších ľudí – mám, otcov a starých rodičov a zapisuje si ich úplne rovnako.

              Prečo zostávame tam, kde nechceme, napr. v nudnej práci alebo v špatnom vzťahu. Nie je potrebné sa stále chlácholiť, že by to tak malo byť. Podľa akého kľúča si vyberáme životné situácie? Je tam presná zákonitosť podľa čoho si náš mozog vyberá. Ukazuje sa, že všetky ľudské problémy stoja na 4 dôležitých faktoroch: 1. nedostatok lásky, 2. nedostatok prijatia, 3. veľké množstvo bolesti a strachu, 4. nedostatok ohodnotenia. Mozog sa veľmi dobre pozerá, kde máme uložené tieto oblasti a snaží sa nás vyvarovať pred situáciami, kde by sme to mohli dosiahnuť, a takto nás nepodporuje. Naopak, snaží sa nás dotiahnuť do situácií presne takých, v ktorých budeme znova prežívať naše emocionálne zranenia alebo nadstavenia, ktoré nie sú vyliečené a zmenené.   

               Keď máme pocit, že sme sa máme úplne na dne, že nás niekto zranil a ponížil alebo sa niečo stalo na pracovisku, vždy sa opýtajte, aký program stojí za tým, že sa takto teraz cítim? A potom začnú emočné programy, ktoré z nás budú vychádzať. Ale veľa tých dôležitých vecí leží práve tam, ktoré si z minulosti nepamätáme. Na to sú už potrebné aj hlbšie terapie. Čo musíme v prvom rade vedieť o našom detstve? Odpovedzte si na tieto otázky: Čo som sa naučila v detstve o láske? – ako ku mne pristupovali, ako ma prijímali? Ako hodnotili moje nápady, diela, úspechy – ako to bolo/nebolo ospevované? Ako sa k sebe správali rodičia – dávali si dary, alebo to bola obyčajná domácnosť? Ako zarábali peniaze – mali ste dostatok, boli tam hádky?

             Napr. ak sme videli, že otec v rodine bol ten, ktorý držal kasu, do nášho podvedomia sa zapísalo, že chlap je správcom rodiny. Ak dieťa počuje – „robíš to dobre, som na teba hrdý, si úžasný“, mozog si zapisuje – „čo robím, je dobré, som úžasný človek.“ Ak dieťa vidí, že rodičia na seba nemajú čas, mozog si zapíše – „vzťahu nie je potrebné venovať čas.“ Ak napr. v rodine vidí násilie, mozog si zapisuje rovnicu – „môže mi byť ublížené.“ Samozrejme, ako vidíte, tie vzorce v nás sú aj dobré a tie nás posúvajú tam, kde sa cítime úžasne. Tieto vzorce často vedú k rôznym hystériám, strachom, fóbiám, panickým atakom, žiarlivosti alebo prudkým zmenám nálad – k hocičomu, čo uberá radosť zo života.

              Život rozdeľujeme do 4 oblastí: VZŤAHY, ZDRAVIE, PRÁCA a PENIAZE. Chceme sa vo všetkých cítiť dobre. Máme v sebe 10-tky. Sú to čísla na stupnici od 1-10, ktoré nám môžu ukázať, ako sa v každej oblasti cítime. Ak je skóre nízke, začnite sa pýtať: Ako sa cítim v tom, čo robím? Čo by sa muselo stať, aká by to bola práca, aby som sa v nej cítil na 10? Mozog začne okamžite poskytovať informácie čo to je a ako by to malo vyzerať. Keď nemá zle nadstavené programy, tak ÚPLNE prirodzene posiela nápady, myšlienky, situácie, ľudí a peniaze, aby sme sa k našim 10-tkam dostali úplne jednoducho.

                Ako teda preprogramovať emočné rovnice? Robí sa to tak, že treba zmazať, vybrať, ovládnuť pamäťové stopy. Úplne inak poprepájať a pretrhnúť synaptické spojenia emócií z presvedčení. Nájdeme ich tak, že sa pozrieme na to, čo teraz vo svojom živote prežívame, čo v sebe máme. Napr. ak máme nedostatok peňazí, pravdepodobne máme niekde vzorec, že peniaze sú zlé, čo sa mohlo dostať do našej hlavy v období, keď sa rodičia o tom hádali. Ak by sme boli nadstavení tak, že peniaze pomáhajú a máme ich vždy dostatok – prichádzali by pravdepodobne z rôznych zdrojov a v dostatku. Alebo ak máme v živote pocit, že druhí ma budú odmietať a neprijímať, je potrebné ku každému takémuto konštruktu urobiť otočku, predstavovať si, prehrávať si v hlave každé ráno film s novým, žiarivým emocionálnym zafarbením. A práve tá emócia z predstavy seba je dôležitá. Nestačí si to len hovoriť. Takže prehrávať si: „ Odmietnutie je slobodná voľba druhej strany, so mnou to nemá nič spoločné. Nerobte iba negáciu. Napr. k presvedčeniu: „city do môjho života nepatria.“  nepatrí – „ city do môjho života patria.“, ale opýtať sa, čo sa tam má diať emočne  inak, takže napr.: „svoje city rád vyjadrujem.“ Na každé nasledujúce 3 a viac dní si spíšte svoje emočne zle nadstavené rovnice (stačí po 7), a každé ráno si takto postupne prehrávajte emočné filmy a preciťujte ich ako už za vlastné.

                V 90 % prípadoch meditácia a pozitívne myslenie nepomáhajú. Skôr iba pre nejakú oblasť. Môžeme cvičiť jogu, športovať, správne sa stravovať, ale pokiaľ nemáme vyčistenú hlavu od základov, nepohneme sa nikdy ďalej. K hlbšiemu odhaleniu vašich rovníc jednoznačne pomáha koučing ako taký, ale aj iné kurzy, ktoré sa dajú nájsť v našej ponuke. Odporúčame poradiť sa so skúsenými lektormi kurzov.

 

Mária, Power Coaching

 

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.