Prečo nás pochybnosť vedie k tolerancii

15.09.2020

„V momente, keď som prestal dovoľovať pochybnostiam, aby ma paralyzovali, začal som robiť to, čo som si nikdy nevedel ani len predstaviť,“ Ralph Smart

Dnes je veľmi moderné hrať sa na hrdinov a bažiť iba po tých „cool“ vlastnostiach ako sebavedomie, stabilita v názoroch a správaní, podporovanie ega. Je dobré hľadať pravdu, no zostať pri tom stále pokorný. Máme potrebu mať niekedy stále pravdu, no zamysleli sme sa už niekedy nad tým, prečo by veci, o ktorých si myslíme, že sú správne, vôbec nemuseli byť? Pochybnosť by sa dala vysvetliť vo viacerých smeroch a stavoch vnímania.

Jeden extrém je ten, že človek nechce ani raz pochybovať o správnosti svojej pravdy. No ak by sme si to aspoň raz dovolili, zistili by sme, koľko toho vážne nevieme. A začali by sme sa pozerať na vec hneď niekoľkými očami. Možno by sme o niečo viac začali aktívne načúvať druhej strane a snažili sa jej porozumieť. Táto nová „reforma“ myslenia by nás určite posunula k väčšej vzájomnej tolerancii a úcte. Byť skeptický o sebe samých neznamená upustiť úplne od svojho vnímania, ale učí nás byť ohľaduplný, otvára nám to nové cesty poznania a prehlbuje múdrosť. Múdrosť je viac ako inteligencia. Hovorí sa, že keď je človek múdry, dokáže zo svojho vlastného života vytvoriť doslova príbeh. Dovoliť si byť nesebaistý a nesebavedomý, to je v dnešnej dobe guráž!

Druhým extrémom je to, keď máme v niekom alebo niečom pochybnosť. Najlepším príkladom sú vzťahy. Čo sa vlastne skrýva za týmto druhom pochybnosti? Sú to napríklad úzkosti z odmietnutia, žiarlivosť na partnera, nedokonalá komunikácia, idealizácia toho druhého alebo sú to presvedčenia, ktoré nie sú obojstranne potvrdené. Pochybnosť je v podstate neistota, nedôvera, nepokoj alebo nejaký zmätok, ktorý sa rodí. Ale aj istá hanblivosť. Ak človek nie je pevný sám v sebe, neprijatý a nie sú mu jasné určité veci vo vzťahu, veľmi často dochádza k prispôsobovaniu sa tomu druhému. Robíme to niekedy aj nevedome, ale robíme to. Nechceme predsa stratiť tie kúsky istoty a prijatia, ktoré u nich máme, aj keď sa necítime vôbec dobre. Tak sa radšej začneme správať tak, aby sme skôr vyhoveli požiadavkám toho druhého, akoby sme mali ostať pevný v tom, ako si to želáme v prvom rade my. Zdravšie pre obe strany je konať tak, aby sme boli pri tom šťastní my, ale zároveň cez dobré kompromisy, naplnili potreby aj toho druhého. 

Ralph Smart má úžasný citát: „V momente, keď som prestal dovoľovať pochybnostiam, aby ma paralyzovali, začal som robiť to, čo som si nikdy nevedel ani len predstaviť.“ Ak raz a dlhodobejšie začneme konať v nie úplne našom súlade, privykneme si. Nemôžeme sa donekonečna trápiť pre to, že pre ľudí robíme všemožné, ale na svoje potreby zabúdame. Pretože raz nás to môže dobehnúť a nemilo prekvapiť.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.