Rozhodni sa, ako sa chceš cítiť

16.09.2020

Niekedy je naozaj veľmi ťažké uchopiť situáciu do vlastných rúk. Cítime a konáme na základe strachov a domnienok, ktoré si naša myseľ automaticky vytvára a predstavuje počas významnej udalosti v našom živote, ktorá dramaticky mení celý náš život.

Na tieto predstavy naše  telo reaguje stresovo a zapája do toho svoj nervový a hormonálny systém, ktorý nám bráni sa poriadne nadýchnuť, tá hrča v krku nie a nie odísť a žalúdok sa chveje od bolesti. Pri márnych snahách znížiť úzkosť cez rôzne alternatívne techniky, aromaterapie a masáže, sme trochu zabudli na jednu podstatnú vec. Po prvé, nie všetko, čo si naša myseľ okamžite predstavuje, je aj pravda. Tie omyly vychádzajú z našich osobných programov a strachov a s realitou väčšinou nemajú nič spoločné. Berte to ako dúšok na prvotné upokojenie. Po druhé, áno, je správne sa tak na chvíľu cítiť, poriadne popremýšľať, prečo a čo sa to s nami vôbec deje, úprimne si všimnúť tie ťažké pocity depresie, ale prosím, nebojovať proti nim. Namiesto toho sa zastaviť, vedome si ich všímať, ale neprehlbovať ich, namiesto toho si vybrať, ako sa chcem ďalej cítiť a hľadať motivácie, ktoré by ma dostali do stavu vnútorného mieru. Nie je dobré sa ani snažiť nejako meniť tie pocity, ale ide o to, ako sa rozhodneme nazerať na naše myšlienky. Našou úžasnou schopnosťou je totižto vybrať si, ako sa chceme cítiť, vzhľadom k tomu, že  disponujeme slobodnou vôľou. Mnoho vedcov sa dnes nezhoduje práve v tejto veci. Jeden tím sa bije za to, že sme len bábkami, s ktorou sa hrajú naše neuronálne a molekulárne procesy v tele. Stále vychádzajú aj z poznatku od Benjamina Bineta z minulého storočia, ktorý prišiel na to, „že elektrická aktivita mozgu predchádza rozhodnutiu vykonať pohyb.“ Zjednodušene to znamená, že v našom tele sa najprv niečo udeje, a na to osobne reagujeme buď emóciami, alebo správaním. Všetko je tak determinované práve chemickým kokteilom. No na druhej strane stoja obhajcovia slobodnej vôle, ktorí pevne veria, že existuje, a my sa dokážeme rozhodovať, že dokážeme presmerovaním zmýšľania ovplyvniť chemické hladiny a presmerovať ich tak, ako chceme. Prečo by sme inak ďakovali, odpúšťali alebo naopak trestali/netrestali? Znamenalo by to, že zločinci, ktorí niekoho zabijú, by nemuseli byť potrestaní, pretože by sa mohli obhájiť tým, že nenesú zodpovednosť  za svoje činy, lebo sa nemohli rozhodnúť inak?

         Jednoduchým dôkazom je aj to, že sme schopní sebareflexie, sledovania seba samého, našich rozhodnutí a morálneho uvažovania. Čiže do značnej miery pociťujeme aj našu slobodu. Preto je sebapozorovanie dôležité aj pri rozhodovaní sa v tom, ako sa chceme cítiť. Zapojte ho ešte viac do každodenného života a myslím, že cielené pocity sa dostavia.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.