Sila pokory a jej 5 praktických cvičení v čase koronakrízy

31.08.2020

Prijatie skromnejšieho zmýšľania zvyšuje našu celkovú psychickú pohodu a zaisťuje naše spoločenské fungovanie. V článku sa pozrieme na to, prečo sa pokorní ľudia učia lepšie a ľahšie riešia problémy.

Na prvý pohľad nie je starodávny pojem pokory nijako zvlášť príťažlivý. Pokora však nemá nič spoločné so slabosťou. Ani to neznamená, že by mal byť človek submisívny. Pokora je postoj duchovnej skromnosti, ktorý vychádza z pochopenia nášho miesta vo vyššom celku. Znamená to, že naše túžby, úspechy a nedostatky neberieme príliš vážne. Psychológovia stále objavujú väzby medzi pokorou a našou schopnosťou učiť sa, byť efektívnym vodcom a našou pripravenosťou angažovať sa v prosociálnom správaní.

Prijatie skromnejšieho zmýšľania zvyšuje našu celkovú psychickú pohodu a zaisťuje naše spoločenské fungovanie. Pokora je kľúčovou hodnotou mnohých starodávnych etických a teologických rámcov. Grécky filozof Sokrates zastával názor, že múdrosť je predovšetkým vedieť o tom, čo nevieme. Vyučoval intelektuálnu formu pokory, ktorá slobodne uznáva medzery v našich vedomostiach a ktorá sa pokorne snaží riešiť naše slepé miesta. Presné pochopenie našich silných a slabých stránok a taktiež „zlých“ stránok druhých ľudí, ich prijatie, je kľúčovým prvkom súčasných definícií pokory. Sebarealizácia a zvyšovanie našej vlastnej hodnoty sú dnes našimi najväčšími snahami. Poskytujú akoby protilátku proti mnohým neduhom ako je arogancia, chamtivosť a sebestrednosť, ktoré majú zničujúci charakter pre nás ako aj pre planétu. Ide o to, nemyslieť si o sebe príliš vysoko, pýta sa, ako si vážime a presadzujeme vlastné záujmy nad ostatnými. Tangney (2000) identifikoval šesť intrapersonálnych aspektov pokory: ochota vidieť sa pravdivo, presné vnímanie nášho miesta vo svete, schopnosť uznať naše chyby a obmedzenia, otvorenosť (k vlastným aj cudzím názorom), nízke zameranie na seba a ocenenie hodnoty všetkých vecí. Ide akoby o upokojenie ega. Môžeme ju chápať aj ako silovú zložku charakteru, ktorá sa prejavuje skromnosťou, empatiou, uznávaním a rešpektovaním ostatných na hlbšej úrovni, ich presným porozumením. Čo je ale opakom pokory, aby sme si vedeli určiť, či sme naozaj pokornými alebo sa cez ňu niekedy iba maskujeme? Za znaky sa dajú považovať opaky ako: pýcha, arogancia a nafúknutý pocit našej dôležitosti a talentu. Pokora ako aspekt myslenia nám slúži pre rast. Ide o všeobecnú pripravenosť naučiť sa najlepšie postupy od ostatných a tiež sa poučiť z našich zlyhaní, pripustiť si nedostatky a aktívne sa ich snažiť prekonať. Pokorní ľudia sa učia lepšie a ľahšie riešia problémy. Skromní ľudia, ktorí sú skutočne otvorení spätnej väzbe, často predbehnú talentovanejších v danej oblasti,  ktorí si o svojich schopnostiach myslia tak vysoko, že odmietajú všetky rady. Pokora u vodcov navyše podporuje dôveru, angažovanosť, tvorivé strategické myslenie a všeobecne zvyšuje výkon. Typickými príkladmi slávnych, skromných a pri tom úspešných ľudí je napr. Nelson Mandela alebo Matka Tereza. Konali pre zlepšovanie podmienok ostatných ľudí. Naopak, napr. Donald Trump, je skutočným príkladom niekoho, komu chýba pokora. Vidíme ho s nesmierne nafúknutým zmyslom pre jeho talent, jeho znakmi sú vysoká emocionálna reaktivita, túžba dominovať, predsudky, šikanovanie, pomstychtivosť a silná viera v prežitie a taktiež viera v najsilnejšiu politiku. Nie je náhodné, že práve v USA je neustály nárast infikovaných osôb COVID-om 19.

Ako začať? Najprv s presným porozumením našich silných a slabých stránok a ich prijatia, pretože neobávajte sa, každý na ulici, ktorého stretnete, má svoje temné stránky. Iba tak sa uvoľní energia a vy ich už nebudete musieť skrývať. Ďalej, nie sme stredom vesmíru. Naše trápenia a túžby sa stávajú stále zanedbateľnejšími. Čím viac od nich ustúpime a pozrieme sa na seba ako súčasť celku alebo väčších štruktúr ako – rodina, komunity, národy, a niekedy uprednostníme potreby tímu, v ktorom žijeme, pred našimi individuálnymi túžbami, tým viac sa budeme cítiť naplnenejšími. Musíme sa veľa učiť od druhých ľudí, predkov, ale aj iných kultúr a zostať otvorení a zvedaví poznaniu.

         5 cvičení na rozvoj pokory.

 

„Vďačnosť za dôležité osoby“ Vyzýva nás k tomu, aby sme si cenili naše dôležité vzťahy s ostatnými. Povzbudzuje nás, aby sme premýšľali o ľuďoch, ktorí nás ovplyvnili v našom živote najpozitívnejšie, aby sme si skutočne vážili ich prínos a vyjadrili svoju vďačnosť. Taktiež sa zistilo, že precvičovanie vďačnosti transformuje a uzdravuje aj naše bunky.

 

„Zvyšovanie povedomia o sťažovaní si“ Sťažovanie sa je opakom vďačnosti. Účelom je zlepšiť sebakontrolu a v konečnom dôsledku to, aby sme sa mohli prestať sťažovať a rozvíjať hodnotnejší spôsob myslenia. Vyžaduje si to uvedomovať si v prítomnom okamihu, kedy sa sťažujeme a zmeniť túto energiu kedykoľvek si všimneme, že sa sťažujeme.

 

„Tri dobré veci“ Toto cvičenie nás žiada, aby sme si na konci každého dňa napísali tri veci, ktoré dopadli dobre, a premýšľali o nich.

 

„Vďačnosť za malé návyky“ obsahuje zoznam malých, ale významných návykov, ktorých cieľom je vytvoriť vďačnejšie myslenie. Bude nás nabádať k tomu, aby sme ich mohli viac kultivovať a aby sa stali našimi novými JA.

 

Nakoniec sa máme čo učiť od veľkých poetikov a spisovateľov. Mali prírodu v najväčšej úcte. Videli ju ako silu vzbudzujúcu úctu, prejav, ktorý nám pripomína našu relatívnu bezvýznamnosť vo väčšej schéme vecí. Príroda má liečivé sily. Môže nás vrátiť späť na naše miesto. Silný pocit úcty k vlastnej dôležitosti môžeme zažiť tým, že sa pozrieme na hory, nakukneme do záhrady, dotkneme sa starodávnych kmeňov stromov alebo sa kocháme tečúcimi vodopádmi a prudkými riekami.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.