Som vedúci, učiteľ a rodič a cítim, že si dobre nevychádzam so svojimi „podriadenými“

16.02.2021

Predstavujeme vám rokmi overenú hypotézu, ktorá ukazuje vzrušujúce možnosti ako vytvoriť bezpečný a autentický vzťah, ktorý rozvíja obe strany. Ide o to, že za náš prvotný cieľ by sa mala považovať podpora rastu pracovníka, žiaka alebo dieťaťa. Tiež by ste prijali, ako títo rodičia, svojho malého syna, ktorý sa rád oblieka do ružových šiat?

Učíme sa a školíme sa mnohými metódami, ako uspokojiť zamestnancov, ako čo najlepšie vedieť presvedčiť a predať sa, alebo ako správne vychovávať dieťa. Všetky tieto techniky môžu viesť k dočasnej zmene, ale sú celkovo márne, ak nepochopíme jasný vzorec, ktorý stojí na vytvorení bezpodmienečne pozitívnom prijímajúcom vzťahu. A koučing rôzneho typu je vo svojej podstate práve o tomto.

 

Autenticita nie je sebectvo. Vždy smeruje k dobru.

 

Ide o to, ponúknuť vzťah najprv sám sebe, ktorý stojí na nefalšovanosti, pravdách a reálnych emóciách také, aké sú. To naše skutočné prežívanie najprv treba sami prijať, čo podporuje prijímanie autenticity aj druhého človeka. To znamená, nehovoriť a netváriť sa navonok inak, ako sa v skutočnosti cítime alebo nezaujať iný postoj, aký v skutočnosti máme. Je nesmierne dôležité byť skutočný, pretože takto vytvárame priestor aj sebe, aj druhým, aby boli samými sebou, aby sme rástli a išli si za tým, čo naozaj chceme a čo cítime. Aj keď by sa mohlo zdať, že okolnosti spočiatku vedú k nepríjemnostiam, všetko a všetci smerujú vždy k dobru, väčšej integrácií, sebavyjadreniu a pohody. Človek sa tak dokáže reorganizovať, meniť, chápať sa, je schopný ešte väčšieho prijatia a vidí druhých ako jemu podobných.

 

Človek ako hodnota sama o sebe.

 

Prijatie človeka takého, aký je, s akýmkoľvek správaním, či emóciami, tým vyjadrujeme, že ho vrelo a bez podmienky rešpektujeme. Znamená to, že máme k nemu úctu ako k svojbytnej osobe, aj keď nám napr. lezie na nervy jeho stav alebo správanie, alebo premenlivé postoje. Ale neznamená to, že naše rozhorčenie na určité aspekty nemôžeme vyjadriť. Práve naopak. Prijatie neznamená súhlas. Prijímanie musí ísť ruka v ruke s porozumením bez posudzovania, čo vytvára bezpečné, autentické prostredie, a to je zdravé. Morálne posudzovanie ľuďom príde ako ohrozovanie a preto sa uzatvárajú.

Ľudia sa tak paradoxne navzájom začnú meniť k lepšiemu fungovaniu v živote. Stávajú sa viac efektívnejšími, menej neurotickými a sami seba si dokážu viac vážiť a chápať sa. Tento vzťah je preto potrebné budovať hlavne v oblastiach, kde sa nachádzajú autority a začať rodinou a školou. Jeden psychológ, keď navštívil svojich známych raz zbadal, ako sa ich syn premáva po schodoch v ružových šatách a hrá sa na princeznú. Najprv bol zaskočený, pretože konvencie diktujú inak, ale neskôr vzdal rodičom obdiv. Boli to práve Adamovi rodičia, ktorí prijali jeho voľbu bez akéhokoľvek hodnotenia. Boli tak v pohode, ako by ho videli oblečeného za kovboja alebo policajta pripravujúceho sa napríklad na maškarný ples. Bezvýhradné pozitívne prijatie znamená, že milujete svoje deti bez posudzovania toho, aký smer si vyberú alebo čo cítia alebo necítia robiť. Takto im dávate slobodu. Neznamená to, že z Adama vyrastie hneď homosexuál. Keby naňho otec odmalička vždy kričal, možno by mu zostal vzorec toho, že „ľudia si ma budú vážiť vtedy, ak sa budem správať ako muž.“

 

Menej ovládajte, viac presadzujte autenticitu.

 

My väčšinou na ľudí kladieme naše očakávania, ktoré ich obmedzujú a zvádzajú z ich pravej cesty. Skúste nechať vašim podriadeným voľnosť vo výbere, správaní a postojov bez toho, že by ste ich museli stále za niečo trestať alebo odmeňovať. Na to, aby deti a ľudia kvitli toto nepotrebujú. Výskumy ukazujú, že ak sa pokúšame ľudí zmeniť na základe požiadaviek, termínov, hrozieb, vnútených cieľov, ich motivácia je oslabená. Vedúci, urobte experiment a nechajte im voľnosť v práci. Možno sa budete sami čudovať, s akými kreatívnymi nápadmi prídu, ktoré obohatia celý váš biznis. Ak vytvoríte prijímajúcu atmosféru, štúdie potvrdzujú, že podriadení sa tak stávajú zodpovednejší, tvorivejší, prispôsobivejší k novým problémom, a tímovejší. To isté platí aj pre učiteľov. Ak podporujú autonómiu detí, vedie to k väčšej výkonnosti, budú sa učiť z vlastnej iniciatívy, budú originálnejšie, menej úzkostné s väčšou vnútornou disciplínou. A tak aj vitálnejšie, šťastnejšie a zdravšie.

Primárna úloha rodiča je vytvoriť takú klímu pre dieťa, kde bude prijímané také, aké je. Výskumníkov Ryana a Deciho v ich experimente s 26 deťmi vo veku okolo 7 rokov, a ich matkami, zaujímala ich vzájomná interakcia. Boli zatvorení v hrovej miestnosti s časopismi, skladačkami, puzzlami, atď. Odborníci boli za sklom a zapisovali si výroky a správanie matiek, ktoré potom dávali do kategórií. Boli to prejavy, ktoré napríklad tlačili deti, aby niečo urobili, rozptylovali od toho, čo práve deti robia alebo niečo zakazovali. Napr.: „Nemyslíš si, že by si mal na toto použiť menšiu kocku?“, „Ty si dobrý chlapec, že to robíš.“, „Nechaj to tam a poď sem.“ Deti boli sledované aj sami, keď mali voľnosť, aby sa ujasnilo, čo naozaj robia radi, čo ich teší. Vtedy robili odlišné veci. Tie, ku ktorým mali prirodzenú motiváciu robiť. Vtedy sú menej defenzívne, vystresované a vyrastajú z nich zrelšie osobnosti, ktoré dokážu sami seba riadiť.

 

Samozrejme, neznamená to, že deťom alebo ľuďom musíme všetko povoľovať. Ak sú to hlavne tie najvyššie životné zásady, napríklad dať si v aute pás, tak tam sa nediskutuje.

Takto sa koniec koncov vzťahy v skutočnosti prehlbujú a stávajú sa vrelšími a osobnejšími.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.