„Som zaneprázdnený, ale neúspešný!“ Preto zabudni na prokrastináciu

09.11.2020

Prečo to stále robím? Ako sa mi to stále môže diať a prečo to tomu dovoľujem? Otázky, ktoré si pokladá väčšina z nás. Dovoľujeme si odkladať samých seba. Tento článok je pre tých, ktorí cítia, že vynakladajú veľa úsilia, ale zároveň sa cítia zaseknutí, a že im to úsilie nič neprináša.

        Prokrastinácia je jedným zo znakov seba-sabotovania (self-sabotage). Sabotovanie seba samého je druh sebadeštruktívneho správania, ktorý nám dáva pocit zvieraťa zamknutého vo vlastnej klietke. Tú klietku si vytvárame totižto my so svojím vlastným zmýšľaním o sebe samom, a tak sa oberáme o vlastný úspech, aj keď ho veľmi chceme dosiahnuť. Aj sabotážou, aj prokrastináciou si bránime k vlastnej spokojnosti na rôznych úrovniach života. Pri prokrastinácií dobre vieme, čo máme robiť, ale jednoducho to nerobíme, cítime sa neskutočne zaneprázdnení, ale takými vecami, ktoré nám neprinášajú úspech, ktorý chceme. Ako sa vymaniť z tohto nevedomého vzorca správania?

       Pri prokrastinácií ide väčšinou o vlastné zacyklenie sa, ktoré pramení z nevedomých pohnútok. Možno tušíme, ktoré sú to, no ešte nie sú dostatočne zvedomené. Tieto pohnútky vie skvele odkryť ako aj dobrý coach, tak možno aj dobrý priateľ, ak pozorne načúvame a máme dostatočne dobre vyvinutú sebareflexiu a prijímanie skutočností. Za také najväčšie nevedomé obmedzenia, pred ktorými stojí prokrastinácia – odkladanie a nedokončovanie vecí, sú potreby dokonalosti, myšlienky, že si až tak ten úspech vlastne nezaslúžim alebo sa hanbím byť úspešný. To je tak, keď sa k Vám niekedy prihovára seba-pochybovačný hlások, ktorý sa pýta otázku, či som naozaj dobrý v tom, čo chcem robiť. Taktiež dosť veľkým problémom môže byť uprednostňovanie iných alebo externých okolností na úkor seba a vlastných povinností. Alebo dokonca, že chýba presný, vytýčený a rozplánovaný cieľ.  Bohužiaľ, tieto veci si neuvedomujeme, preto je prokrastinácia zvláštnym problémom, ktorý môže prameniť aj z detských vzorcov. Teda ide nám o to, zbaviť sa vlastnej neefektivity,  ktorú si vytvárame a dosahovať výsledky, po ktorých túžime. Tak manifestovať svoj potenciál, o ktorom vieme, ale nenaplňujeme ho.

       Peter Sage (2020) vie ako s prokrastináciou nakladať. Nebude to jednoduché, lebo je spojená s celou našou biochémiou tela. Ide o to, aby sme vystriedali deštruktívne pohnútky mysle takzvanými SHIFTS. Vďaka nim začnete myslieť s väčšou jasnosťou, čo naozaj chcete a prečo to chcete, s presne stanovenými a definovanými cieľmi.

       SHIFT n.1: Možno sme v živote nadupaní informáciami až moc, možno vieme presne, ako odkladanie funguje, čo by sme mali robiť. To edukačné má zmysel, ale iba to tej miery, pokiaľ nie je toho dosť. Zabudnite na to byť majstrom vedomostí, zamerajte sa na učenie sa byť majstrom a začnite sa ovládať. Teda teóriu použiť do praxe. Myšlienka vyvoláva správanie. Pokiaľ nebudeme vedieť ako sami seba ovládnuť, nič sa nezmení. Predný mozog je zodpovedný za racionálne zmýšľanie, na ktorý sa vždy tak upíname, ale často zabúdame na to, že za vecami môže stáť aj biológia, ktorá pre uvoľnenie podvedomých bŕzd bude tentokrát nápomocná. Hneváme sa na seba, keď napr. vieme, že už musíme urobiť niečo naozaj dôležité, ale zrazu sa ocitneme pri oveľa dôležitejšej veci ako je napr. umývanie prachu na policiach. Zdá sa, že vedomie pridáva na plyn, ale podvedomie stojí na brzde. Naše akcie vonkajšieho správania nasledujú to, v čo vnútorne veríme, o čom sme o sebe presvedčení. A nezáleží na tom ako inteligentní sme. Je to akoby sa usilovný mravec (naše vedomie), snaží a tvrdo maká pre úspech, ale vezie sa na slonovi (podvedomie), ktorý ide opačným smerom. Zákon č. 1 pre osobný rast: Ľudia sa nikdy nemôžu povzniesť nad svoj názor o sebe samých, preto nám inteligencia a externé vedomosti v tomto probléme nepomôžu, za všetkým je biológia.

       SHIFT n.2: Zrušte zotrvačnosť buniek. Ide tu o neurálnu zmenu mozgu, jeho naprogramovania. Za našimi zvykmi stoja navyknuté bunky. Tak ako oni stagnujú alebo v nejakom vzorci zotrvávajú, na takej úrovni je aj náš úspech. Všetko je to podložené poslednými vedeckými zisteniami z neurobiológie. Základným zákonom, ktorý stojí za všetkými zisteniami, a ktorý utvára naše správanie, je zákon konformity, ktorý tvrdí, že prostredie porazí vôľu. Vieme, že keď sa rozhodneme chodiť do posilky, budeme mať bicepsy, ale keď sa rozhodneme chodiť do McDonaldu, budeme mať „friecepsy“. Naše bunky sa vždy prispôsobia na prostredie, ktoré si vyberieme. Každá bunka má navyše okolo seba receptory, ktoré monitorujú biochemické prostredie v tele a kŕmia bunku týmito informáciami, aby sa mohla adaptovať. Dajme si príklad pravidelných kávičkárov, ktorých telo je vždy zvyknuté na určitú dávku kávy a tých, ktorí kávu nepijú. Dvojité espresso by na toho druhého reagovalo určite inak ako u pravidelného kávičkára, ktorý by napr. v pohode po ňom aj zaspal. Alebo zoberme si človeka, ktorý sa presťahuje z horúcej krajiny do chladnej – napr. z Talianka do Škandinávie,  a stále nosí teplejšie oblečenie ako tí, ktorí okolo pobehujú s krátkymi tričkami, až kým sa neaklimatizuje. Každá naša myšlienka, ktorú vytvoríme produkuje chemickú substanciu, čo úplne mení celé chemické zloženie tela. A keď si to spojíme s príkladom o počasí, kde naše myšlienky produkujú naše vnútorné počasie, tak naše bunky sa na to začnú automaticky aklimatizovať a začneme sa cítiť podľa toho, čo sme si vytvorili. Takto to je aj s negatívnymi myšlienkami, vďaka ktorým sa produkujú hormóny zabezpečujúce stres, hnev alebo úzkosť.

           Zákon zotrvania teda vraví, že objekty v pohybe majú tendenciu zotrvávať v pohybe, pokým sú už rozbehnuté. V iných slovách, zmeny sú ťažké, pretože je vždy ľahšie byť tam, kde sme.  Ak sú už naše bunky napríklad nadstavené na horúce počasie a prídu do chladu, bránia sa teplejším oblečením, až pokým si nezvyknú, teda nevyhrajú boj so zmenou. Vychádzajúc zo zákona zotrvania, je tu otázka pre Vás. Je pre 50 triliónov buniek ľahšie meniť si šatník, alebo pre VÁS zmeniť myslenie?  A čo sa presne deje, keď sa snažíme o zmenu v prvopočiatkoch, teda keď meníme smer v zákone zotrvania? Bunky sa začnú tiež meniť a hlavne celá naša biochémia. A to je práve bod, kedy sa v tomto chaose vytvárajú myšlienky seba-pochybností, ešte väčšej prokrastinácie, pesimizmu o tom, či v zmene zotrváme a či bude trvalá. Až nakoniec seba znova sabotujeme, a sme späť v bludnom kruhu.  Ale popravde, to je práve bod a dôvod ZOTRVAŤ v novom smere a oslavovať. Lebo dôvod, prečo ste ešte neuspeli, nie je preto, lebo „nie som až tak dobrý, múdry, nemám také šťastie alebo dostatok skúseností, ...“  Nie, je to iba naše telo, ktoré vedie biochemickú vojnu PROTI nášmu potenciálu, a vtedy treba najviac zabrať, pretože stará zotrvačnosť ešte funguje a my ju potrebujeme prebiť!!! Inak povedané, dokonale ovládneme seba, ak začneme ovládnutím buniek, ktoré majú nad nami moc. Raz ak ste adaptovaní na nejaké zmýšľanie a zvyky v správaní, buduje sa zotrvačnosť, to znamená, že bunky a ich program k nám prehovárajú mimo zmeny. A to znamená, že ak sa nenaučíme, ako preprogramovať naše bunky, tak nám  budú stále posielať správy dizajnované tak, aby sme prispôsobili naše myslenie na ich nôtu, na ich „šatník“. A funguje to oba smermi.

         SHIFT n.3 Ako sa k tomu teda dostať? – Zapojte neurálne podmieňovanie. Funguje to u všetkých. Ale najprv si uvedomme, prečo ľudia zlyhávajú skôr ako začnú. Zapamätajte si, že  úspešní ľudia trénujú maratón a nie šprint. Hrajú dlhšiu hru. Nezmeníme sa za 20 sekúnd. Ani po prvej návšteve v posilke nevyjdete s tehličkami. Bruce Leeho citát to vystihuje asi najviac: „Dlhodobá výdrž tromfuje krátkodobú intenzitu.“ Čokoľvek to je, čo chceme, robiť, musíme byť dostatočne angažovaní v tom, nie byť iba chytení v myšlienke o tom. A musí nás to plánovane držať v pozornosti, aby sme prestali iba o tom premýšľať.  Zoberte ručičku kompasu (myšlienky a zvyky) a začnite ju presmerovávať k inému magnetu,  premyslenými a vedomými krokmi, čo chcem a čo nechcem, až sa pretrhne. Bude to zo začiatku ťažké, ale ide o to, robiť to stále znova a znova. Tak, aby Váš vedomý mravec nakoniec išiel rovnakým smerom ako slon.

        SHIFT n.4: Doslova sa zaviažte k účinnému správaniu! Čo to znamená? Ľudská bytosť je ako jazda na bicykli. Ak niečo nerobíme s účelom v tom pohybe, strácame rovnováhu. Bez účelu a pohybu mnoho ľudí padá na hubu, keď prichádza k tomu, aby žili svoj potenciál. Len pozorujte ľudí, ktorí okolo Vás pobehujú s nejakým účelom, majú INÚ iskru a energiu ako ostatní však?

Takže zhrňme si, nad čím potrebujeme vyhrať:

1. SEBA ovládanie prekonáva ovládanie vedomostí! A to po celý deň, pokým teda nezostanete opäť zaneprázdnenými a neupadnete. Ľudia sú v dlhu nie preto, že nemajú peniaze, ale preto, lebo neovládli svoj vzťah k peniazom.

2.  Uvoľnite vlastné podvedomé brzdy. Pretože ak toto nevyriešite, tak vždy budete bežať so skrytými presvedčeniami, ktoré Vás obmedzujú.

3. Zrušte zotrvačnosť buniek. Toto je niečo, čím získate zmenu a zároveň koreňom toho, prečo sa životy ľudí nikdy úplne nemenia alebo je ťažké ich zmeniť. Cez nové myslenie.

4. Podmieňujte sa, pretože vplyv z tohto vydrží, navykneme si.

5. Naštartujte sa! Začnite účinnými krokmi a pokračujte v nich. Prestaňte byť stále zaneprázdnení hľadajúc krátkodobé výsledky, ale nadstavte sa tak, aby ste sa pripravili na víťazstvo v dlhšom časovom rámci.       

             Oberať sa dobrovoľne o vlastné šťastie nie je žiadna výhra. Vystatujte sa autenticky, bez vlastného ospravedlňovania sa a v takej miere, že ľudia Vám začnú viac dôverovať, pretože začnú zrazu cítiť vašu vlastnú integritu.

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.