Dokážeme vychádzať s každým?

Dokážeme vychádzať s každým?

Nekomentované

Zdá sa, že niekedy sa vymykáme prirodzenosti ľudskej podstaty a nedokážeme prijať ani sami seba, ani druhých v ich prejavoch alebo v spôsobe života. Každý z nás máme toho celkom dosť spoločného s ostatnými ľuďmi, a zároveň sme každý z nás jedinečný s poriadnou dávkou iba nám vlastnej povahy a charakteru. Naša prirodzená ľudská podstata je vždy neutrálna alebo „dobrá“.  Nikdy nie zlá. Zlé prejavy ako krutosť, stavy hnevu, závistí, lenivosť alebo strachy, nie sú ničím iným, len prejavmi našich frustrácií z nenaplnených potrieb alebo motivácií. Hnev sám o sebe vôbec nie je zlý, môže iba viesť k naozaj zlému jednaniu, ktoré neskôr ľutujeme a ospravedlňujeme sa zaň. Preto by sme si vlastnú prirodzenosť mali vždy  pripomínať aj v styku s ďalšími ľuďmi.

Podobné priťahuje len podobné. A u nás ľudí to platí dvakrát. Všimnite si vlastných kamarátov. Že sú vám vo veľa veciach seberovní? Dokonca sú nám tí najbližší aj dokonalými zrkadlami. Dokážeme si najlepšie vychádzať len s tou našou krvou, pri ktorých sa cítime pohodlne bez nejakej trémy alebo trápneho ticha. Ale vďaka zaužívanej medziľudskej etike a pravidlám si samozrejme dokážeme vychádzať aj s cudzími. Sú to väčšinou pracovné vzťahy, alebo tie, kde sú nadriadení a podriadení.

Naša prirodzená ľudská podstata je vždy neutrálna alebo „dobrá“.  Nikdy nie zlá.

Čo ak presadzujeme zákernosť voči druhým? Nie je lepšie sa zamyslieť nad Maslowovým výrokom a konať dobro, ako robiť niekomu ešte viac napriek, aj keď vidíme, že v tom živote to možno niekto nemá ľahké? A čo viac! Väčšinou ani nevieme, čím všetkým si ten dotyčný prešiel alebo prechádza. Videli ste ten príbeh, keď učiteľ svojho malého 10 ročného žiaka každé ráno zbil palicou, pretože sústavne meškal? Bohužiaľ, nevedel, že ten malý chlapec je jediný, kto sa u neho doma môže postarať o svoju ťažko chorú mamu a každé ráno s ňou musel ísť doktorovi. Učiteľ zostal s pocitmi hanby a viny.

A viete čo sa stáva, keď druhým robíme to, čo by sme sami neradi videli od nich? Všetko zlé ale aj dobré, čo v živote vykonáme, sa zapamätáva a ukladá na naše vnútorné účty dobra a zla. Všetky pocity, ktoré vyplývajú z našich činov, či keď urobíme niečo čestné a slušné, alebo podlé a kritizujúce, sa ukladajú do našej pamäte ako stopa. Konečný výsledok, podľa Horneyovej, rozhoduje a ovplyvňuje vnímanie iba nás samotných. Teda tá miska váh, na ktorej sú nazbierané naše konania rozhodne o tom „či sa ako človek celkovo v živote rešpektujeme a prijímame, alebo sebou pohŕdame a pripadáme si za zavrhnutia hodných, bezcenných a nehodných lásky.“ Čiže to znamená, že to, čo robíme druhým sa nám naspäť vracia v podobe nevedomých zápiskov, ktoré sú zložené z vlastných pocitov viny alebo hanby vždy po tom, keď v živote vykonávame niečo zlé.

Takže myslím si, že ak si budeme vedieť viac vychádzať s druhými v rámci pochopenia toho, že sme rovnocenné bytosti, ktoré si zaslúžia, aby sme sa k sebe navzájom správali úctivo, vzťahy môžu prekvitať k lepšiemu. Je našou povinnosťou mať pochopenie pre druhých. A na záver pamätajme na známe pravidlo čestnosti: „Nerob druhému to, čo nechceš, aby robil tebe“.

Všetko zlé ale aj dobré, čo v živote vykonáme, sa zapamätáva a ukladá na naše vnútorné účty dobra a zla.

ODPORÚČANÉ KURZY


Vynikni – Myslenie “Out of the box”


Zvýšenie sebavedomia


Ochutnaj, čo je koučing

motivácia
prekonajstrach
sebarozvoj
silamysle

Autor: Power Coaching