Hodnota na ktorú sa už zabudlo, no má jeden z najväčších podielov na duševnom zdraví

Ak momentálne pracujete v režime “always on” inými slovami “vždy k dispozícií” máme pre vás niekoľko užitočných cvičení z koučingu, vďaka ktorým skrotíte divoké pracovné tempo a privediete váš život opäť do rovnováhy. Poďte sa s nami dozvedieť, ako si nastaviť hranice v práci tak, aby ste boli nielen oddýchnutí ale aj produktívny a stále prinášali na pracovisko svoje kvality.


 

Stanoviť si hranice v práci môže byť za tento rok ten najlepší kariérny posun, aký by ste mohli pre seba urobiť. Odborníci sa totiž zhodujú na tom, že kľúčom k vysokej produktivite v práci a blahobytu je práve stanovenie si toho, čo tolerovať dokážete (a chcete) a čo už nie.  „Každý má rád istotu a jasnosť, a to je to, čo poskytujú hranice,” hovorí Melody Wilding, licencovaná sociálna pracovníčka a autorka knihy Dôverujte si: Prestaňte premýšľať a nasmerujte svoje emócie k úspechu v práci. „Keď definujeme, čo potrebujeme, aby sme sa cítili bezpečne a zdravo, kedy to potrebujeme, a vytvoríme nástroje na ochranu týchto častí nás samých, môžeme urobiť zázraky pre našu pohodu v práci a doma – čo nám zase umožňuje priniesť naše najlepšie ja na obe miesta.”

Nastavenie si vlastných hraníc na pracovisku je obzvlášť dôležité najmä z hľadiska mentálneho zdravia hlavne u zamestnancov. Podľa najnovšieho prieskumu Americkej psychologickej asociácie Work in America 19 % zamestnancov tvrdí, že ich pracovisko je veľmi alebo do istej miery toxické a 22 % sa domnieva, že práca poškodzuje ich duševné zdravie. Pracovníci opisujú, že sa cítia emocionálne vyčerpaní, neefektívni a nemotivovaní, a priznávajú, že sú podráždení voči svojim spolupracovníkom alebo zákazníkom. Medzitým len 40 % uvádza, že sa rešpektuje voľno, 35 % tvrdí, že ich pracovná kultúra podporuje prestávky a 29 % uvádza, že ich manažéri povzbudzujú zamestnancov, aby sa starali o svoje duševné zdravie.

Hranice v práci môžu mať u každého z nás individuálnu podobu. Sú nehmotné a počas života sa neustále menia v závislosti od skúseností, vzdelania či hodnôt. Vaše hranice by mali ďalej odrážať aj osobné nastavenie a momentálne pre vás najdôležitejšie priority napr. kariérny rast alebo skĺbenie práce s voľnočasovými aktivitami. práci môžete svoje hranice vyjadriť v rozhovoroch s kolegami, pri delení úloh alebo pri odovzdávaní spätnej väzby. Ak sa zamýšľate nad tým, ako sa dopracovať k vlastným hraniciam, pomôžte si nasleovnými otázkami z koučingu: Čo je pre vás únosné? Koľko úloh, aké osobné otázky, záťaž alebo pracovný tlak ste ochotní tolerovať v rámci stanovených hraníc?

Ako vyzerá stanovenie si hraníc v práci? Skúste si ich predstaviť ako veľký múr, ktorý je okolo vás a ostatní sa cez neho nemôžu dostať. Avšak nie každý má tak pevné múry, aby sa cez neho neprebili požiadavky ostatných. V rýchlom pracovnom kolotoči sa môže stať, že kolegovia či nadriadení sa pokúsia vaše hranice posunúť. Chtiac alebo nechtiac. Ak povolíte raz, nebudú mať zábrany prekračovať ich opakovane. „Mali by sme si upratať najmä sami v sebe, aby sme vedeli, kde je naša hranica, v akom bode už končíme ako zamestnanci či kolegovia a kde začíname ako partneri, rodičia alebo priatelia,“ upozorňuje mentálna koučka Zuzana Rehoľská v podcaste Nevyhorení.

Ľudia si posúvajú hranice hneď z niekoľkých dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad pocit, že nebudú prijatí okolím, resp. kolegami, v horšom prípade nadriadeným. Zmena tolerancie môže u vás nastať aj vtedy ak máte nejasnú komunikáciu s druhou stranou (napr. neviete dokedy máte úlohu odovzdať, tak na nej robíte hneď po tom, ako vám šéf večer poslal správu na Slack). Posúvanie hraníc vzniká aj ľudí, ktorí majú bližšie k introvertnej povahe. Nakoľko takíto zamestnanci potrebujú skôr tichšie prostredie na prácu a stiahnutie sa do úzadia, častokrát sa stáva, že ich môžu vyrušovať hlučné debaty od kolegov v open office a tým pádom klesá ich výkon na pracovisku.

Ako si nastaviť hranice v práci? 

Cítite sa vyhorení, že nezvládate, pracujete v spomínanom “always on” režim? Nehovoriac o tom, že sa vám v mobile kopia upozornenia na nedokončené úlohy a emailová schránka praská vo švíkoch? Miesto nočného dokončovania pracovných úloh si skúste pre tento raz vyhradiť čas len pre seba a podrobiť sa analýze nastavenia vašich hraníc na pracovisku. V prvom rade tak budete vedieť lepšie čeliť aktuálnemu stresu, ktorý prežívate, upokojíte sa a zároveň nájdete riešenia na dané úlohy. Ponúkame vám niekoľko okruhov otázok, ktoré sa využívajú aj v pracovných koučingoch. Zamyslite sa nad jednotlivými okruhmi a hľadajte vaše odpovede. Odporúčame robiť toto koučingové cvičenie vtedy, ak máte na seba čas, v prípade potreby ho opakujte. 

Cvičenie č.1:

Analýza vzťahov na pracovisku

1. Nedokonalosť online komunikácie – zamyslite sa nad tým, ako vyzerá vaša online komunikácia či už s kolegami alebo zamestnávateľom. Pociťujete, že vás online úlohy vás privádzajú do rozpakov? Čo by ste vedeli zmeniť pri vašich odpovediach? Online komunikácia by mala spĺňať jasné definovanie úloh, ktoré vyplývajú či už zo strany zadávajúceho alebo zamestnanca a určenie času a miesta na jej dodanie. Stresovať nás totiž môže aj to, že nám chodia v noci emaily, ktoré máme vybaviť až v práci, ale radšej ich urobíme ešte večer, nakoľko máme starosti, či náhodou zajtra už nebude neskoro. 

2. Koniec pracovnej doby – skúste si jasne stanoviť, kedy vám končí pracovná doba. Mnohí z nás síce opustia pracovisko napr. o 17tej avšak ešte pri chystaní večere pre deti sa zamýšľajú nad pracovnými problémami a neustále riešia úlohy, ktoré by mali robiť počas pracovnej doby. Dávajte si na toto pozor. Kedy už prestávate byť pracovníkom a začínate byť rodičom, partnerom atď.? Ako vyzerá táto hranica? Skúste nad tým porozmýšľať. Ďalej môžu nastať výnimočné situácie, napr. šéf príde s novým projektom, ktorý si bude vyžadovať zvýšenie vašej aktivity. Ešte predtým ako do projektu pôjdete si s ním vyjasnite, koľko času vás to bude stáť, ako to ovplyvní vaše iné pracovné aktivity, položte si otázky aj sami pre seba, či na to máte kapacitu, chuť a priestor. 

3. Rebríček priorít – každý z nás sa môže nachádzať v rôznom životnom období. Ako ste na tom vy? Aké sú vaše ambície? Akým smerom ste viac orientovaní? Rodinne alebo kariérne? Je úplne prirodzené, že každý má toto nastavenie v rôznych životných situáciách inak. Vaše nastavenie sa môže diametrálne líšiť od nastavenia vášho kolegu. Nenechajte sa opantať víziami druhých. Ak sa napríklad necítite na kariérny rast, nemusíte napredovať rovnakým tempom ako slobodný ambiciozny kolega. Nerobme si stres kvôli kolegom, naše vízie sú dôležitejšie ako ich ciele.

4. S proaktivitou opatrne – častokrát sa stáva, že sa zamestnanci sa sťažujú na to, že im šéf dáva množstvo úloh, ktoré neskôr nezvládajú dokončiť alebo keď dokončia tak mimo pracovný čas. Skúste zhodnotiť vašu aktivitu na pracovisku. Ako to vyzerá, keď sa u vás na porade zadávajú úlohy? Ak sa ako prvý hlásite o zhostenie danej úlohy, tak sa potom nečudujte, že sa na vás časom presunie viac zodpovednosti a aj úlohy, ktoré sú už častokrát mimo vašu kompetenciu. Premýšľajte nad tým, čo je vaša pridaná hodnota vo firme. Robte aktivity, ktoré podporujú vaše silné stránky a s tým súvisí aj aktívna alebo menej aktívna účasť na projektoch (ak je to možné).  

5. Vzťahy na pracovisku – vytvoriť si z kolega kamaráta je na jednej strane príjemné, ale mnohí z nás nevedia potom pracovať s tým, keď nastane medzi nimi pracovný konflikt. Za to, že je môj kolega kamarát, neznamená, že mu nemôžem povedať, že niečo robí zle, alebo že mi to nevyhovuje. Psychologické bezpečie na pracovisku je veľmi dôležité, vďaka nemu môžeme otvárať spoločne témy a bez zbytočných obáv. Skúste sa zamyslieť nad svojimi vzťahmi s kolegami. Čo sa zmenilo, keď ste sa s nimi začali viac kamarátiť? Ako spolu riešite problémy v práci? Ako sa cítite v tejto konverzácií? Pociťujete psychologické bezpečie? 

Cvičenie č.2

Analýza pracovného výkonu

  1. Definujte si, aké sú vaše kapacity a možnosti. Zhodnoďte, koľko času ste schopní efektívne pracovať a byť v práci prínosom. Zapíšte si aj to, kedy robíte nad rámec vašich možností a zamyslite sa, čo vás k tomu viedlo.
  2. Pomenujte si vašu pridanú hodnotu. Využívate v práci vašu pridanú hodnotu, je to to čo naozaj robíte? Ako ju používate v práci? Aj sa vzdelávate ďalej? 
  3. Zmapujte aktuálny stav. Zamyslite sa nad všetkým, čo teraz robíte v práci a čo robiť musíte. Potom z toho vyberte len aktivity, ktoré musíte urobiť teraz. Ďalej sa zamyslite nad tým, ktoré aktivity viete prehodiť na druhých. Z toho vám ostane len zopár úloh, ktoré majú zjavne v danom období aktuálnu prioritu. Keď si dostatočne oddýchnete, budete sa ďalej aj vedieť posunúť a vymyslieť na dané úlohy riešenia. 

Páčili sa vám tieto koučingové cvičenia? Ak áno a mali by ste záujem ponoriť sa do pracovnej problematiky hlbšie a posúnuť sa tak k vášmu cieľu, neváhajte využiť naše koučingové služby. Viac sa dozviete tu:

https://www.powercoaching.sk/

 

Zdroje:

https://time.com/6323105/how-to-set-boundaries-at-work/ 

https://hbr.org/2022/04/a-guide-to-setting-better-boundaries 

https://blog.profesia.sk/ako-si-nastavit-osobne-hranice-na-pracovisku/ 

https://www.forbes.sk/ako-sa-nenechat-prevalcovat-v-praci-stanovovanie-hranic-je-klucove-aj-pre-nasu-produktivitu/ 


 

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom čo je to koučing a ako vám pomôže viesť úspešny život, odporúčame knihu od Silvii Langermann „Úspech si ty“ alebo podcasty a videá jej spoločnosti Power Coaching.