3 piliere stabilného vzťahu medzi manželmi
Na to, aby bolo rodinné spolunažívanie zdravé a úspešné, je potrebné riadiť sa určitými vedomosťami a jeho zákonitosťami. Určite je pre vás už dobre známe, že väčšina neduhov pochádza práve z rôznych zranení a prebraných vzorcov z detstva, ktoré musíme mať v prvom rade vysporiadané sami so sebou. Poďte sa pozrieť na pokračovanie článku zosúladenia materstva a partnerstva, ktoré vám Power Coaching už ponúkol, a na to, čo ešte každý z nás potrebuje vedieť.
Každý z nás vstupuje do vzťahu s určitými očakávaniami od toho druhého. Je to dobrá vec po určité hranice. Jedna vec je vzájomné napĺňanie si potrieb, ale druhá vec je osobité šťastie každého člena rodiny. Nikto z nás si nemôže myslieť, a hlavne je to veľkou témou pre ženy, že ten druhý nás musí robiť šťastnými. To je práveže úloha a zodpovednosť každého z nás, aby sme sa v prvom rade urobili šťastnými a spokojnými sami so sebou my, až potom dobre fungovali vzájomne. Ak sme vyčerpané, znechutené a nemáme na seba čas, kvôli napĺňaniu potrieb iných ľudí a kvôli materstvu, nemôžeme od muža vyžadovať, aby nás urobil šťastnými. On za to nie je zodpovedný a naopak.
- pilierom je teda otázka: ČO JA POTREBUJEM?
Vedieť, kto som, ako žena a ako muž, čo skutočne potrebujem, kde sú moje hranice a čo už ma zraňuje. Za postaranie sa o svoje fyzické, emocionálne, materiálne a mentálne potreby sme zodpovední v prvom rade sami za seba. Tu je na mieste vedome vnímať vlastné emócie, odkiaľ pochádzajú, na čo o nás poukazujú, a ako s nimi nakladať. Vtedy si vieme dávať prirodzené hranice s láskou a nevchádzame do situácií, v ktorých nám nie je dobre. Hovorí o tom vlastné „zazdrojovanie sa“, o ktorom sem písali v minulom článku. Ak to tak nie je, vstupujeme do azda najdeštruktívnejšej role obete, ktorá vo vzťahoch býva prítomná, a ktorá partnerstvá ničí. Rola obete je tou najagresívnejšou energiou, voči ktorej je ťažké sa brániť. Je to akoby „rola ublíženej/ublíženého“, kde dávame najavo, že keď nás ten druhý nerobí šťastnými, tak sa hráme, že nám je ublížené. Typickou vetou býva: „ja sa tu o všetko starám, neviem, kde mi hlava stojí, už mám všetkého pokrk …. a ty mi nedávaš čo ja potrebujem ….“ My nemôžeme žiadať o druhého veci, ktoré nevieme dať v prvom rade sami sebe! Akoby poukazujeme jeden na druhého, čo sme pre neho všetko urobili a očakávame niečo naspäť. Ešte horšou variantou býva, že keď niečo nedostávame od muža, robíme to svojim deťom.
Takže naozaj je potrebné najprv rozumieť svojim potrebám. Lebo častokrát sa neefektívna komunikácia prejavuje aj zástupnými potrebami typu: „umy riady, choď vykúpať deti, …“, kde my ženy musíme v skutočnosti povedať: „vieš čo láska, ja teraz potrebujem fakt čas pre seba.“ Alebo druhá vec sú výčitky, ktoré poukazujú na naše plne neodkomunikované potreby ako napríklad, že „ide zasa von s kamošmi, alebo sa často pozerá do mobilu či rieši faktúry“, kde za týmito vecami je v podstate potreba väčšej pozornosti, čo je potrebné vysvetliť a nedávať príkazy. Nič nie je o prosíkaní, ale o vedomej komunikácií!
- pilierom sú: POTREBY INÝCH
Základným poslaním muža je prenikanie a dobíjanie sveta, zabezpečovanie rodiny, kde vzťah je preňho priestorom pre regeneráciu, v ktorom potrebuje úctu a rešpekt nielen k jeho osobe, ale aj k jeho sexualite. A preto nemôžeme úplne očakávať, že preňho musí byť vzťah za každú cenu na 1. mieste. Pre nás ženy je zasa naopak dôležité bezpečie, spojenie, vzťahy a emocionalita, ktorú potrebujeme cítiť, že muž je tu pre nás a vníma nás. A práve tieto potreby a rozdielnu intimitu nemôžeme podceňovať. Ako aj vlastné, tak aj vzájomné.
Rovnako je dobré si uvedomiť, že nemusíme byť neustále dokonalí, ale dovoliť si aj zlyhať. Je úplne normálne ukazovať na sebe aj chyby, ktoré sú naozaj kľúčové nie len z toho osobnostného rastu, ale aj z toho, že práve pre možnosť poukazovať pred deťmi na to, ako sa chyby v živote musia riešiť, ako ich treba vedieť emocionálne dobre spracovať, a teda čo je celkovo správne. Toto všetko našim deťom odovzdávame. Čo sa týka starania sa o deti a očakávaní, od muža väčšinou ženy očakávajú, aby sa starali o domácnosť, ale zároveň takým spôsobom, ako mu to nariadime (že ako dieťa oblečieme, dáme jesť, kedy pôjde spať, …), kedy si myslíme, že je to jediný možný a najlepší spôsob. Aj mu tú dôveru dávame, ale je podmienená, pretože, ak to nie je podľa nás, prichádza kritika. Toto je podmienené potrebou dokonalosti. Muž potrebuje pocítiť tú dôveru!
A čo opakovanie vzorcov z detstva na svoje deti? U muža je dôležité, aby v puberte vedel odčleniť syna od matky a učil ho mužskému svetu, inak môže chlapec popierať svoje potreby a prirodzené inštinkty a ísť do role „dobrého chlapca“, ktorý v budúcnosti pre svoju ženu môže robiť prvé a posledné. Alebo inou variantou môže byť, že začne rebelovať a búriť sa proti matke, ktorý sa tak stane v očiach iných akoby „zlým chlapcom“, a neskôr môže mať voči ženám podvedome pocit viny a na základe tohto vzorca si aj nachádzať vzťahy. Ak je v rodine dievča, pre ktorú je otec emocionálne nedostupný, tak si často podvedome získava tým, že ide do role „dobrého dievčatka“, princeznej, ktorá je v opozícií matky, alebo na druhej strane rebelky, a neskôr sa ho snaží získavať cez robenie si 2 vysokých škôl, byť v pozíciách najvyšších manažérok, a pod., a tak si z takýchto vzorcov nachádza aj partnerov: dobré dievča rebelov, a rebelka dobrých chlapcov. Takto sa ďalej podporujeme v odovzdávaní našich zranení na naše deti, na čo treba dávať pozor. Ak je v rodine chlapec a matka nie je od muža emocionálne vyživovaná, podvedome sa deštruktívne emocionálne upína na svojho syna, teda na ďalšiu mužskú energiu. Preto sú často ako svokry konkurentkami svojim nevestám, pretože ako nová žena jej do niečoho zasahuje.
- pilierom je tvorenie ZMYSLUPLNÝCH VZŤAHOV
Do veľkej miery je toto zamerané aj na vzťahy s rodičmi. To je práve tá esencia, z ktorej vyplýva to, ako my s partnerom žijeme a komunikujeme, a v akom vzťahu sa nachádzame. Ak si primárne vyliečime vzťahy s rodičmi, máme schopnosť byť celiství a dať si v prvom rade svoje spomínané potreby, vtedy nemusíme byť od vzťahu úplne závislí a môžeme nachádzať vlastné šťastie vo svojom vnútri. Muž, keď má dovolené dávať si vlastné potreby ako: ide do sveta, zarába, dobýva ho, tak potom sa môže vrelo vracať späť k rodine a k žene, pretože na 1. mieste má seba.
A rovnako aj žena. Keď je vo svojom šťastí a spokojnosti od muža nezávislá, dáva si, čo potrebuje, realizuje sa a je vyživená, udáva hranice s láskou, tak muža napokon dokáže aj s láskou prijímať, podporovať ho a ďalej vyživovať, pretože má z čoho, a naopak. Iba tak spolu môžu žiariť. Ich šťastie nezávisí iba od vzťahu alebo od toho, čo si musia alebo majú dávať. Preto vedia takto žiarivú lásku odovzdávať aj svojim deťom, a obaja tvoriť bariéry medzi nimi samotnými a ich deťmi opačného pólu, čo je napokon zdravé odovzdávanie vzorcov ďalším generáciám. A celé to môže spadnúť, ak jeden z týchto pilierov chýba alebo nie je dobrý.