Čo zasejeme dnes, zožneme neskôr. Alebo druhá šanca

Čo zasejeme dnes, zožneme neskôr. Alebo druhá šanca

Jedného pekného dňa, keď slniečko krásne svietilo a hrialo …  Začal sa písať príbeh, ktorý skončil pre dieťa dobre, z chlapca výrastol zdravo sebavedomý a cieľavedomý muž.

Začalo sa to, keď som prichádzal po ceste k domu. Pozoroval som ťa, ako kľačíš a hráš sa s kamarátmi. Zhliadol som diery na tvojich pančucháčoch a ponížil som ťa pred tvojimi kamarátmi tým, že si musel ísť predo mnou domov. Pančuchy sú predsa drahé a keby si si ich sám kupoval, iste by si na ne bol opatrnejší! 

Aj pri raňajkách som na tebe našiel nové chyby. Rozlial si čaj. Hltavo si jedol a kládol si lakte na stôl. Natrel si na svoj chlieb príliš hrubú vrstvu masla. Potom si sa začal hrať a ja som sa ponáhľal na vlak.

Bol som na teba prísny. Hneval som sa na teba, keď si sa obliekal do školy, tvoja tvár sa totiž sotva dotkla uteráka. Vyčítal som ti, že si si nevyčistil topánky. Nahnevane som na teba vyskočil, keď si niektoré veci rozhádzal po podlahe.

Každý z nás v živote urobil niečo, čo ho potom mrzelo, a vedel, že to bolo zlé. Nenechajte to zlo ukryté v sebe, nedovoľte, aby výčitky zožierali a otupovali vnútro, ale požiadajte o odpustenie a pokiaľ je to možné, napravte to.

Zrazu som si uvedomil..

Na čo som si to len zvykol? Naučil som sa len hľadať chyby a napomínať  ťa, to bola moja odmena za to, že si ešte malý chlapec. Nerobil som to preto, že by som ťa snáď nemiloval, iba som skrátka zabudol na tvoju mladosť a čakal od teba viac. Premeriaval som ťa svojím dospelým metrom. A pritom v tebe je toľko dobrého a milého. Tvoje srdiečko je tak veľké, ako úsvit nad hlbokými vrchmi. A teraz, keď ťa vidím skrčeného v postieľke, zisťujem, že si stále len dieťatko. Ešte včera ťa maminka varovala v náručí a hlavu si si opieral o jej rameno. Žiadal som skrátka od teba príliš mnoho, príliš mnoho… (Otec zabúda, Dale Carnegie)

Ako by dopadlo dieťa, keby si otec včas neuvedomil, svoje správanie a naďalej by išiel cestou kritického otca?

Ako sa správajú deti

Deti sú už odmalička vnímavými poslucháčmi a citlivo reagujú na informácie, ktoré sa dozvedia o sebe. Podľa vedeckých záverov deti, ktoré sú až príliš často vystavené kritike, majú väčšiu potrebu vyhýbať sa pohľadu do tváre, pretože je to ich spôsob ochrany pred pocitmi, ktoré v nich negatívna rodičovská spätná väzba vyvoláva.

Rodičia by sa mali vyhýbať zahanbovaniu dieťaťa a skôr sa usilovať o to, aby dieťa pochopilo, akým spôsobom sa dostane k svojmu cieľu. 

Základom celej výchovy, a platí to i pri kritike, je láska. Kým dieťa cíti, že je bezpodmienečne milované, bude pripravené vypočuť si o sebe aj nie veľmi potešujúce veci.  Deti, ktoré boli kritizované  sa v dospelosti  pretĺkajú životom s kritickým myslením, bez sebavedomia, bez sebalásky.

Sebavedomie definujeme ako pocit dôvery vo vlastné schopnosti, kvality a vo vlastný úsudok. Je to postoj mysle človeka, je to spôsob akým o sebe zmýšľame. Ide o dôveru vo svoje schopnosti a silu odhodlania, ktorou si obhajujeme názory a presvedčenia. A práve sebavedomie zohráva obrovskú úlohu v celom tomto procese výchovy.

“Dôveruj si a stane sa zázrak”, z knihy Úspech si ty od Silvii Langermann

O sebavedomí môžeme hovoriť, keď má človek pocit, že svoj osud má vo svojich rukách. Koľko takých ľudí  poznáte, čo sa stále obviňujú, ľutujú seba, sú nespokojní so svojím  životom a želajú si zmeniť svoj život, ale stále stoja na mieste? Neboli aj oni takým malým chlapcom, ktorého otec kritizoval, napomínal? Tu je potrebné uvedomiť si, že minulosť nezmeníme, ale budúcnosť môžeme.

Koučing sa opiera o minulé pozitívne skúsenosti jednotlivca, ktoré už zvládol, na čo je hrdý a smeruje pozornosť  na pozitívne skúsenosti, čím sa buduje sebavedomie a cieľavedomosť detí. Táto metóda sa volá cesta HRDINU. Viac sa o nej dozviete na kurze “AKO VYCHOVAŤ ŠŤASTNÉ A SEBAVEDOMÉ DIEŤA” alebo sa dočítate v knižke “Úspech si ty”.

Zvažujte či a ako deti kritizujete. Aj dobre mienená kritika môže naštrbiť sebavedomie dieťaťa k jeho úcte k vlastných schopnostiam a hodnote seba samého. Ukázalo sa, že spôsob kritiky ovplyvnil sebavnímanie detí. Preto nepodceňujte to, akým spôsobom s deťmi komunikujete.