Ako nepodliehať kognitívnej disonancii? Čo to vlastne znamená?
Koľkokrát ste sa zaprisahali, že začínate žiť a jesť zdravšie, keď v tom zrazu prišla do cesty pekná porcia hranoliek, situácia na zapálenie si cigarety alebo víkend plný alkoholu? Prečo fajčíme, aj keď vieme, že to môže viesť k rakovine?
Možno ste si pomysleli, „ale veď to je iba pár hranoliek, nedám si za to zajtra obed, prečistím sa čerstvými šťavami.“ Alebo „veď to je iba pár cigariet a trocha alkoholu, musím sa predsa dať do nálady, od zajtra znova nefajčím!“ Spočiatku ste sa mohli cítiť naozaj nešťastne z toho, že porušujete vašu vôľu a nadstavenie, ale zrazu si tieto fakty, ktoré ste urobili, začnete racionalizovať. Alebo si zoberme seba samých. Fajčíme, aj keď vieme, že to môže viesť k rakovine. Túto myšlienku sa snažíme znemožniť a „ospravedlniť“ ju názorom, že potrebujem si zapáliť, pretože potrebujem odstrániť úzkosť alebo si vnútorne hovoríme, veď mne sa také niečo ako rakovina nemôže stať, to sa stáva tým druhým. No tam vzadu niekde v nás je tá pravda ukrytá a pokúša sa stále dostať na povrch, no naša konformná myseľ ju nedokáže akceptovať a tak si v okamihu vytvára racionálne dôvody dovtedy, prečo to tak nesmie byť, popiera dovtedy, kým nenachádza posledné riešenia.
A takto sa človek ocitá v dizonancií. Je to stav, kedy sú naše presvedčenia a názory o niečom inkonzistentné, v nesúlade s tými druhými alebo s naším aktuálnym správaním, akciami. Prečo sa to s nami deje? Pretože to niečo, čo sa v okamžiku snaží vynárať, vytvára v našich telách psychický diskomfort.
A telo, myseľ sa potrebuje okamžite dostať do dobre známeho komfortu, akoby sme neustále rezignovali, odmietali vidieť, počuť pravdu, pretože by to muselo viesť k „tak namáhajúcej zmene vlastných postojov a názorov a celkovému správaniu … Čoho sa samozrejme buď bojíme alebo sa nám nechce.“
Bohužiaľ, veľmi často s kognitívnou disonanciou majú problém závislí ľudia, psychopati alebo sexuálni devianti. Majú veľmi vysoký prah kognitívnej disonancie, ktorá vykonáva útoky takpovediac za nich. Zoberme si príklady sexuálnych násilníkov. Medzi laickou verejnosťou, v médiách a filmoch sú väčšinou vykresľovaní ako zarastení, neinteligentní, svalnatí a potetovaní muži. No opak je pravdou. Sú to väčšinou ľudia, ktorí žijú celkom normálnym životom, majú dokonca svoje rodiny, kamarátov a tak celkom slušne vytvorený sebaobraz, pretože okolie ich berie ako milých a dobrých ľudí. Ak idú do akcie, v ich hlave to vyzerá asi takto: „znásilnenia páchajú grobiani, ja sa surovcom necítim byť, a tak, to čo som urobil, nebolo znásilnenie.“ Je to takto, pretože prvý predpoklad má páchateľ akoby naučený, druhý predpoklad sa odvíja od jeho naučeného obrazu o sebe, ktorý sa vytvoril vďaka jeho rodine a známym a tak je jeho jediné východisko znásilnenie poprieť. Toto u neho znemožňuje sebareflexiu a nápravu.
Existuje milión príkladov kedy sa ocitáme v kognitívnej disonancií, pretože sa v nej v podstate ocitáme takmer celý čas. Nestíhame si ju ani všímať, pretože náš mozog ju rýchlo generuje a rieši tú paseku za nás.
Je to proste naša inštinktívna reakcia, kedy sa snažíme vyriešiť tento konflikt a priniesť stabilitu späť do momentu života. Sú to ako aj tie najjednoduchšie každodenné, osobné príklady, tak disonancia existuje aj v tých najhlbších vrstvách spoločenského usporiadania a režimu.
A tak, asi sa pýtate, ako nepodliehať? Je potrebné najprv na sebe pochopiť, čo presne disonancia znamená. Všímajte si, čo sa stane, keď vo vás príde určitý tlak a napätie. Najprv sa zmraští čelo a mierne sa zachvejete. Buďte pozorní a vedomí si tohto napätia a myšlienok akonáhle sa dozviete alebo objaví sa vo vás informácia, ktorá je v ostrom rozpore s vašimi predstavami či svetonázorom. Disonanciu môžete uvoľniť – zmenou základných presvedčení a názorov (napr. nájsť si štúdiu, ktorá tvrdí, že fajčenie nevedie k rakovine), alebo treba hneď zmeniť správanie, ktoré viete, že je v súlade s prvotnými nadstaveniami, teda zachovať si pevnú vôľu.
Páči sa mi názor doktora Noulasa: „Čím viac si uvedomujete, že prežívate kognitívnu disonanciu, tým viac budete schopní porozumieť sami sebe na hlbšej úrovni a preskúmať, na akých hodnotách, morálke a viere, vám z krátkodobého i dlhodobého hľadiska skutočne záleží.“