Existuje milión príkladov kedy sa ocitáme v kognitívnej disonancií, pretože sa v nej v podstate ocitáme takmer celý čas. Nestíhame si ju ani všímať, pretože náš mozog ju rýchlo generuje a rieši tú paseku za nás.
O úspechu sa hovorí vtedy, keď ho človek cíti vo vnútri, srdcom. Nie je to vonkajšia kvalita, ani nejde o to, ukázať sa pred ostatnými, čo som dosiahol, no vôbec ma to neteší.
V živote sa stretávame aj s tzv. pocitmi „slepého bodu“, kedy nevieme dôvody toho, prečo sa nám veci dejú tak, ako sa dejú. A práve to je čas, kedy sa treba reálne zamyslieť nad tým, či tieto pocity nie sú dôvodom opakujúcim sa prekážkam, problémom alebo chorobám.
Zdá sa, že niekedy sa vymykáme prirodzenosti ľudskej podstaty a nedokážeme prijať ani sami seba, ani druhých v ich prejavoch alebo v spôsobe života. Každý z nás máme toho celkom dosť spoločného s ostatnými ľuďmi, a zároveň sme každý z nás jedinečný s poriadnou dávkou iba nám vlastnej povahy a charakteru.
Strach drví dušu, rozkladá imunitný systém, oslabuje vôľu a v boji proti nepriateľovi z nás robí bezmocných. Dusí radosť a ničí sny. Poďte sa pozrieť na dve metódy, ktoré vám napomôžu zbaviť sa vlastných obáv.
Všetci radi používame “svoj jazyk” a často nechápeme, prečo naše slová ostatných nepresvedčia. Poďte sa naučiť komunikovať aj v jazyku toho druhého, aby ste si dokázali vzájomne porozumieť.
