Ak zmeníme negatívne vnímanie stresu, máme potenciál zmeniť naše životy!

 

          Stres ovplyvňuje naše telá a mysle. Keď vlastne lepšie pochopíme, aké mechanizmy sa skrývajú pod stresom a čo sa v našich telách pod vplyvom negatívneho stresu = distresu deje, vieme tým pádom aj lepšie pochopiť, ako by sme ho mohli premeniť na pozitívny stres = eustres. J Áno, je to možné a dokonca žiaduce pre našu odolnosť v tomto svete plnom dennodenných nárokov! Verím, že každý pozná naratív „všetok stres je pre nás zlý“, ktorý si ľudstvo za tých pár desaťročí vytvorilo. Ale je to naozaj tak? Musí byť pre nás stres iba zlý?    

Stres ovplyvňuje naše telá a mysle !

         Poďme od začiatku. Na základe Seleyho výskumov sa ustanovila definícia stresu ako „nešpecifická (teda všeobecná) odpoveď organizmu na každú požiadavku, ktorá vyžaduje zmenu.  Všeobecná odpoveď znamená, že s akýmkoľvek stresujúcim podnetom sa stretávame (zvonku či zvnútra), vo vnútri tela prichádza k rovnakým zmenám hormónov a orgánov. Toto mnoho nových výskumov už aj vyvracia a tvrdia, že predsa len existujú odlišnosti vzhľadom k rôznym podnetom. Aj keď sa môže zdať, že stres predstavuje niečo negatívne, samotná stresová reakcia je veľmi dôležitá v prípade, že organizmu hrozí nebezpečenstvo. Prečo? Pretože telu ide iba o to, aby nám pri strachu, čiže stresujúcej situácií, vždy hormónom kortizolom, zachránilo srdce, ktoré sa rozbúcha kvôli adrenalínu. Nebezpečným sa preto stres stáva vtedy, keď na organizmus pôsobí dlhodobo, pretože telo donekonečna nemôže produkovať veľa utišujúceho hormónu kortizolu. Dalo by sa teda povedať, že tohto distresu sa všetci bránia, je vedome vnímaný ako nepríjemný, chceme sa ho čím skôr zbaviť, pretože sa bojíme, či nejakú situáciu zvládneme. Takými stresormi sú napr.: výrazne vysoká alebo nízka teplota, hluk, oxidačný stres, choroby, málo spánku, rozchody, narušené pracovné vzťahy alebo nemorálne správanie, ba dokonca konkurenčná osoba na blízku.

      Eustres je na druhej strave stav organizmu, pri ktorom sa stresová reakcia spúšťa tiež, ale človek aktívne vyhľadáva takéto situácie, pretože mu robia radosť a posilňujú ho. Eustres zažívame napr.: keď sa do niekoho zamilujeme, keď kupujeme nový dom, keď sa púšťame do prípravy nejakého špeciálneho jedla, alebo keď ideme na túru. Dokonca je to aj saunovanie a hlboké dýchanie, zoskok padákom, či pravidelné fyzické cvičenie, kedy sa vyplavujú endorfíny. Sú to krátke stresové zážitky, ktoré ale slúžia pre náš emočný rast a osobný vývin. Intenzitu a dĺžku takýchto situácií vieme kontrolovať, naopak pri distrese je to ťažšie. Pri eustrese nepociťujeme nadmernú psychickú záťaž, nie je pre nás strachom, ktorému treba čeliť, ale skôr nás motivuje a dodáva energiu. Jednoducho sme zo samotných aktivít alebo okolností nadšení a povznášajú nám ducha.

Čo definitívne nie je dobrou stratégiou zvládania stresu je už len to, že sa stresujeme z rozmýšľania nad tým, že máme stres. Vo veľkej miere je to skôr iba viera v názor, že stres je pre nás škodlivý, čo nás robí viac vystresovanými a chorými. Ľudstvo si vytvorilo dokonalú vieru v to, že stres je neskutočne veľkým problémom, že zo stresu človek dostáva depky, úzkosti a že pri ňom sa nejako nedá dostať do vnútorného mieru, keďže mu musíme dennodenne čeliť. Viera v niečo totižto hrá veľmi významnú úlohu v tom, ako sa budeme cítiť a reagovať. Už len keď si pomyslíme na niečo stresujúce, tak to na tele intenzívne cítime.

Dobre vieme, že všetko sa začína v hlave. Faktom je, že stresor je často tak veľký, ako veľkým si ho sami predstavujeme. Ak vo svojej hlave zmeníme tú predstavu intenzity stresora, dokážeme zmeniť aj náš vzťah k tomu stresoru. A tým pádom sa dokážeme aj dokonale upokojiť a tvrdým tréningom dokonca úplne eliminovať stresory. Všetko záleží iba od nášho nadstavenia. Jedným z prvých krokov je zmeniť vnímanie stresorov, nie ako za neustále hrozby, ktoré na nás číhajú spoza rohu, ale ako za príležitosti! Ďalej je potrebná istá dávka sústredenej pozornosti, emocionálnej rovnováhy a racionálneho zmýšľania. Ide o to, aby sme začali v podstate ten stresor my samy kontrolovať a nie on nás.  Pretože čím väčšiu kontrolu má človek nad prostredím, v ktorom sa stresor nachádza, tým menšia je pravdepodobnosť, že budeme nadmerne až nezdravo vystresovaní. A tak aj takto sa dá stres premeniť na eustres:

 Uveďme si jeden príklad. Ak máte napríklad pred sebou významný pohovor do práce, najprv sa určite dostavujú myšlienky a pocity ako: či som dosť dobrý, idem sa stretnúť s konkurenciou, s nejakým vyšším človekom ako som ja. S niekým, komu musím preukázať veľmi veľa, aby ma prijal. Bojím sa, neverím si, hlavne ma stresuje nejaký šéf, ktorý so mnou bude robiť pohovor a ktorý ma bude súdiť. Ako zmeniť toto v hlave, aby to bolo prijateľnejšie? Napríklad takto: Vcíťte sa do predstavy a hovorte si, že veď sme sa do spoločnosti narodili preto, aby sme ukázali to najlepšie, čo je v nás. Mám v sebe veľmi veľa talentov, ktoré môžem predať a ukázať. Nadriadená osoba je tiež len človek, rovnocenný ako som ja, a do firmy predsa potrebujú hľadaného zamestnanca s požadovanými kvalitami, a ja ich naozaj mám a hrdo sa nimi môžem preukázať. Ak by tam bol náhodou niekto s lepšou kvalifikáciou, nevadí, všetko sa pre niečo deje, inde ma čaká určite niečo lepšie. J