Kognitívna dizonancia
Koľkokrát ste sa zaprisahali, že začínate žiť a jesť zdravšie, keď v tom zrazu prišla do cesty pekná porcia hranoliek, situácia na zapálenie si cigarety alebo víkend plný alkoholu? Možno ste si pomysleli, „ale veď to je iba pár hranoliek, nedám si za to zajtra obed, prečistím sa čerstvými šťavami.“ Alebo „veď to je iba pár cigariet a trocha alkoholu, musím sa predsa dať do nálady, od zajtra znova nefajčím!“
Spočiatku ste sa mohli cítiť naozaj nešťastne z toho, že porušujete vašu vôľu a nadstavenie, ale zrazu si tieto fakty, ktoré ste urobili, začnete racionalizovať. Alebo si zoberme seba samých. Fajčíme, aj keď vieme, že to môže viesť k rakovine. Túto myšlienku sa snažíme znemožniť a „ospravedlniť“ ju názorom, že potrebujem si zapáliť, pretože potrebujem odstrániť úzkosť alebo si vnútorne hovoríme, veď mne sa také niečo ako rakovina nemôže stať, to sa stáva tým druhým. No tam vzadu niekde v nás je tá pravda ukrytá a pokúša sa stále dostať na povrch, no naša konformná myseľ ju nedokáže akceptovať a tak si v okamihu vytvára racionálne dôvody dovtedy, prečo to tak nesmie byť, popiera dovtedy, kým nenachádza posledné riešenia. A takto sa človek ocitá v dizonancií. Je to stav, kedy sú naše presvedčenia a názory o niečom inkonzistentné, v nesúlade s tými druhými alebo s naším aktuálnym správaním, akciami.
Prečo sa to s nami deje? Pretože to niečo, čo sa v okamžiku snaží vynárať, vytvára v našich telách psychický diskomfort. A telo, myseľ sa potrebuje okamžite dostať do dobre známeho komfortu, akoby sme neustále rezignovali, odmietali vidieť, počuť pravdu, pretože by to muselo viesť k „tak namáhajúcej zmene vlastných postojov a názorov a celkovému správaniu … Čoho sa samozrejme buď bojíme alebo sa nám nechce.“
Bohužiaľ, veľmi často s kognitívnou disonanciou majú problém závislí ľudia, psychopati alebo sexuálni devianti. Majú veľmi vysoký prah kognitívnej disonancie, ktorá vykonáva útoky takpovediac za nich. Zoberme si príklady sexuálnych násilníkov. Medzi laickou verejnosťou, v médiách a filmoch sú väčšinou vykresľovaní ako zarastení, neinteligentní, svalnatí a potetovaní muži. No opak je pravdou. Sú to väčšinou ľudia, ktorí žijú celkom normálnym životom, majú dokonca svoje rodiny, kamarátov a tak celkom slušne vytvorený sebaobraz, pretože okolie ich berie ako milých a dobrých ľudí. Ak idú do akcie, v ich hlave to vyzerá asi takto: „znásilnenia páchajú grobiani, ja sa surovcom necítim byť, a tak, to čo som urobil, nebolo znásilnenie.“ Je to takto, pretože prvý predpoklad má páchateľ akoby naučený, druhý predpoklad sa odvíja od jeho naučeného obrazu o sebe, ktorý sa vytvoril vďaka jeho rodine a známym a tak je jeho jediné východisko znásilnenie poprieť. Toto u neho znemožňuje sebareflexiu a nápravu.
Prečo sa to s nami deje? Pretože to niečo, čo sa v okamžiku snaží vynárať, vytvára v našich telách psychický diskomfort…
Existuje milión príkladov kedy sa ocitáme v kognitívnej disonancií, pretože sa v nej v podstate ocitáme takmer celý čas. Nestíhame si ju ani všímať, pretože náš mozog ju rýchlo generuje a rieši tú paseku za nás. Je to proste naša inštinktívna reakcia, kedy sa snažíme vyriešiť tento konflikt a priniesť stabilitu späť do momentu života. Sú to ako aj tie najjednoduchšie každodenné, osobné príklady, tak disonancia existuje aj v tých najhlbších vrstvách spoločenského usporiadania a režimu.
A tak, asi sa pýtate, ako nepodliehať? Je potrebné najprv na sebe pochopiť, čo presne disonancia znamená. Všímajte si, čo sa stane, keď vo vás príde určitý tlak a napätie. Najprv sa zmraští čelo a mierne sa zachvejete. Buďte pozorní a vedomí si tohto napätia a myšlienok akonáhle sa dozviete alebo objaví sa vo vás informácia, ktorá je v ostrom rozpore s vašimi predstavami či svetonázorom. Disonanciu môžete uvoľniť – zmenou základných presvedčení a názorov (napr. nájsť si štúdiu, ktorá tvrdí, že fajčenie nevedie k rakovine), alebo treba hneď zmeniť správanie, ktoré viete, že je v súlade s prvotnými nadstaveniami, teda zachovať si pevnú vôľu.
Páči sa mi názor doktora Noulasa: „Čím viac si uvedomujete, že prežívate kognitívnu disonanciu, tým viac budete schopní porozumieť sami sebe na hlbšej úrovni a preskúmať, na akých hodnotách, morálke a viere, vám z krátkodobého i dlhodobého hľadiska skutočne záleží.“