Nedeľná úzkosť | STVR | Aktuálne :24

>> Dobrý večer.
>> Čo teda presne znamená fenomén nedeľného
blues a prečo sa o ňom dnes hovorí viac
ako v minulosti?
>> Myslím si, že všeobecne sa viac hovorí o
duševnom zdraví, čo je vlastne
vynikajúce. A to je jedna jeden aspekt,
prečo sa o tom hovorí viac. Ale druhá
vec je aj taká, že na nás je vlastne
stále vyvíjaný akoby väčší tlak na nás
pracujúcich ľudí. Takže v princípe
pravdepodobne sa aj objavuje vo väčšom
väčšej miere nedeľná úzkosť alebo
nedeľný blú eh ako sa používa. Eh ide o
to, že nedeľu poobede alebo na večeru
začíname myslieť na to, že čo nás všetko
čaká v práci, čo musíme urobiť, možno
môžeme byť aj vystresovaní, prípadne už
sa nevieme sústrediť na ten rodinný
život alebo na to súkromie.
akoby môže nastať situácia, že sme si
víkend nedostatočne užili a už nás
stresuje taký ten pracovný pondelok.
>> Je to prirodzené alebo už ide o nejaký
varovný signál?
>> Môže to byť aj varovný signál, ale v
princípe to je prirodzené. Takže ako kým
to je také, že sem-tam sa mi objaví v
nedeľu večer, pár hodín pred spaním,
taká ako keby úzkosť alebo už začínam
uvažovať, že čo všetko musím urobiť
zajtra, čo ma čaká v práci, tak je to do
určitej miery aj prirodzený stav. Ale
akonáhle to zasahuje do takého bežného
rodinného, bežného súkromného života,
prípadne sa objavuje celú nedeľu alebo
možno už aj v sobotu, tak samozrejme to
je už veľmi silný varovný signál.
Čo teda môžeme urobiť, aby sme sa tomu
vyhli?
>> Najlepšie je v prvom rade si to
uvedomiť, že teda čo sa so mnou deje.
Eh, a potrebujeme nastaviť ten systém
tak, lebo máme obrovský tlak na seba,
takže my by sme mali mať aj veľkú tú
regeneráciu. A keď pracujeme päť dní,
tak dva dni sú samozrejme už všeobecne
menej ako tých päť dní. Takže mali by
sme veľmi vedome sa uisťovať, že si
vieme oddýchnuť, že si vieme užiť ten
víkend už presne tak, ako pre koho to
užite alebo to relaxovanie čo znamená.
Eh, má môžeme si urobiť napríklad to, že
na pondelok si nedávate ťažšie veci.
Akoby je to také obľúbené, že dávame si
ťažké porady alebo ťažké úlohy na
pondelok a práve vedome by sme si to
mohli dávať napríklad na utorok, stredu
alebo štvrtok, ako rozdeliť si ten
týždeň inak, dať si akoby možno menej
úloh, menej náročné úlohy, eh pripraviť
si možno už piatok takú tú akoby taký
itinerár alebo taký plán, že čo budeme v
pondelok robiť, aby sme sa snažili
vyhnúť sa tomu, že na tú nedeľu budeme
myslieť. A veľmi podstatné by bolo aj
to, že vypínať si pracovné maily, eh
vypínať si notifikácie, aby sme sa
naozaj do tej práce mohli pohlieť alebo
mohli pozrieť naozaj iba v pondelok.
>> Kedy je to ešte bežný stres a kedy už aj
vy hovoríte, že to môže byť nejaký
problém? Aké signály by mali ľudia
sledovať?
Akonáhle je to taká ako keby už
vážnejšie, teda neviem sa sústrediť,
neviem možno spať, mám naozaj, že
strach, opakuje sa to dlhodobo, hm, už
pokazí mi to sobotu, pokazí mi to
nedeľu, tak už by som naozaj odporúčala
porozprávať sa s nejakým odborníkom o
tom, že či je to ešte v poriadku. Totto
úzkosť môžeme už pociťovať aj tak, že
tlak na hrudi, migrény, rôzne bolesti
hlavy, nechút do jedla alebo práve
prejedanie sa. Toto všetko už nie je OK.
Zároveň akonáhle to je vždy, teda na
každý pondelok sa bojím alebo každý
týždeň, že tu už to nie je na jednu
konkrétnu vec alebo na nejakú jednu
konkrétnu náročnú úlohu, tak to tiež nie
je v poriadku. Mali by sme na to
myslieť, že potrebujeme niečo prestaviť
inak. Nie jež riešením odchod z práce.
Pozor na to. My potrebujeme hlavne
nastaviť to, že ako vieme relaxovať,
aby sme vlastne kompenzovali ten
obrovský nátlak na nás, čo prežívame v
práci. Ale keď je to bežný stav, že v
nedeľu mi je trošku ťažšie alebo
uvažujem o práci, tak zas nemusíme hneď
preháňať. Problém je ten kolobeh. To
znamená, že keď v nedeľu sa bojím z
práce, ja som ešte v pondelok viac
unavená, menej stíham, menej sa viem
sústrediť, ešte mám horší týždeň, takže
bude nedeľný blú už naozaj možnože už od
soboty, od nedele ešte náročnejší a
tento kolobieh sa vlastne stupňuje,
zhoršuje a môžeme prísť až do samotného
vyhorenia.
>> Podľa výskumov sa to najviac týka
dvaatnikov a mladých kancelárskych
pracovníkov. Prečo?
Predpokladá sa, že sa dvciatnikov a
týchto mladých kancelárskych pracovníkov
týka preto nedeľná bluz najviac, lebo
jednak eh je to také ako keby neisté
samotné obdobie, takže potrebujeme
prvýkrát platiť účty, prvýkrát ideme do
vlastného bývania, možno tvoríme si
vlastné vzťahy a podobné, že aj samotné
to obdobie také ešte nie úplne stabilné.
Zároveň chceme veľmi dokázať to, že na
to máme, že sme výkonní, že sme úspešní.
Tiež je tá konkurencia vlastne v
pracovnom prostredí obrovská a my sme
ešte úprimne nič nepoložili na ten
stvor, takže potrebujeme sa ukázať v
najlepšom svetle. Podstatné je povedať
aj to, že vlastne nám nebráni fyzikum
alebo naše telo, naša energia, aby nás
zastavila, pretože vládzame ešte oveľa
viac ako napríklad 40, 50, 60 ročný
človek. Takže akoby nás nedonúti to naše
telo zastaviť sa. Veľmi dôležité je aj
20 30 roční ľudia eh sú v princípe veľmi
často odkázaní aj na tie sociálne siete
a porovnávanie sa na nich. Takže
väčšinou máme dojem, že všetci naši
rovesníci majú dokonalé víkendy, všetko
stíhajú, strašne veľa zarábajú, sú veľmi
výkonní a veľmi úspešní. A tento stav,
keď sa porovnáme s niekým takýmto, o kom
si myslíme, že je dokonalý, tak nám
neprispieva. Takže budeme mať na sebe
ešte vyššie nároky. Ešte viac si užiť
povinne. Víkend, ešte viac podávať výkon
práci.
>> My sme na začiatku spomínali, že cez
víkend by sme naozaj mali relaxovať, ale
kde by mali byť tie hranice medzi
pracovným a osobným časom?
Je to veľmi náročná otázka, pretože
úplne exaktne sa tu nedá povedať, že my
o 16:00 musíme položiť vlastne prácu a
už sa jej nevenovať. Napríklad eh už v
dnešnej dobe je práca veľmi často
flexibilná. To znamená, že skôr si
určíme také pravidlá, že čo budem, ako,
ako budeme my fungovať. Veľmi odporúčam
si uvedomovať to, že aká je moja rola,
keď som matka, keď som otec, keď som
manželka, keď som partnerka, keď som
vlastne uvedomovať si to, že že tá práca
je len jedna z nich, takže aby sme
stíhali aj tie ostatné. Skôr by sme mali
mať také pravidlá, že vedieť kedy si
vypínam notifikácie na telefóne. Vedieť,
že kedy nepracujem, akoby vedieť si to
povedať, že v nedeľu nepracujem, ale
možno v sobotu áno. Alebo pracujem iba
do 5:00. eh utorok vôbec nepracujem.
Akoby dať si také pravidlá, ktoré mne
budú vyhovovať a budú vyhovovať mojej
práci, lebo napríklad aj vy, aj ja sme
dnes v práci, ale musíme si to niekde
kompenzovať. Možno zajtra budeme mať
voľno alebo práve utorok. že nemusí to
byť veľmi jednoznačne časovo dané
exaktne, že kedy nerobím, ale skôr si
zvoliť také vlastné pravidlá, že ako mi
to vyhovuje. A extrémne eh silno
odporúčam vlastne nemať v súkromných
telefónoch pracovné záležitosti, pretože
ten telefón si žiaľbohu už nevieme
vypnúť. Takže potrebujeme parkovať,
potrebujeme platiť, potrebujeme, ja
neviem, vypĺňať absenciu eh našich deti
a podobne, ale veľmi to pomáha, ak si
jednoducho dokážem odložiť ten pracovný
notebook, ten pracovný telefón napríklad
v tom čase, ktorý si ja zvolím ako
vhodný čas, kedy nerobím. Eh, také sú
chytáky, že len si rýchlo pozriem maily,
len rýchlo skontrolujem, len zavolám,
toto musím zdvihnúť, stále máme nejakú
výhovorku, prečo sa tej práci vlastne
musíme venovať, ale je to také akoby
konáme proti sebe, pretože my
nerelaxujeme a potom vlastne sme menej
výkonní a stále sme v strese a ten
kolobeh sa spustí a už koleso ide až do
toho, kým sa absolútne vyčerpáme. Do
akej miery dokáže pomôcť napríklad
šport, športové aktivity?
>> Veľmi dokáže pomôcť šport. Každý si
samozrejme potrebuje nájsť ten šport
alebo taký pohyb, čo mu vyhovuje. Takže
či sa budem prechádzať alebo budem behať
alebo na chvíľku si urobím nejakú jó
pilates, tak každý by si mal nájsť to,
čo mu vlastne uvoľní telo, pretože
pomáha nám to, keď uvoľňujem telo, aj
uvoľniť samotnú myseľ. Takže napríklad
uvedom uvedomovať si svoje telo, svoje
svaly, trošku sa zadýchať, prísť na iné
myšlienky absolútne jednoznačne je
najlepší šport na čerstvom vzduchu. Ale
ak to neviem urobiť a môžem cvičiť iba
doma alebo v nejakej posilnenie, tak a
to je samozrejme lepšie, lebo naše telo
sa potrebuje uvoľniť tiež a šport je na
toto vynikajúca metóda.
>> Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor
psychologička Silvia Langerman.
Ďakujem veľmi pekne.