Čo ste o dodržiavaní novoročných predsavzatí ešte nevedeli

24. januára 2024 Od Power Coaching Off

Snívate o tom, že tento rok sa vám konečne podarí splniť cieľ, ktorý ste si stanovili hneď po silvestrovskej noci? V tomto článku vám prezradíme nielen zopár užitočných tipov z koučingu, ktoré môžete počas plnenia predsavzatí využiť, ale vystíhame vás aj pred najčastejšími (pod)vedomými chybami, ktorých sa môžete aj nemusíte za ten čas dopustiť.

Podľa amerického psychológa Abraham Maslowa predstavuje u človeka sebarealizácia dosiahnutie vrchola všetkých ľudských potrieb.^[1] U ľudí je teda prirodzené rozvíjať sa a pracovať na sebe. Obľúbený čas, kedy sa kladú nové predsavzatia je hneď po novom roku. „Podľa najnovšej štatistiky si až 38% dospelých dáva novoročné predsavzatia, ktoré sa týkajú najmä chudnutia (33%), cvičenia (39%), práci na mentálnom zdraví (81%) a zlepšenia finančnej situácie (30%).”^[2] Práca na novom zvyku a s tým súvisiace aj zmeny v životnom štýle sú častokrát pre mnohých ľudí veľmi náročné. „Až 80% novoročných predsavzatí je do februára zabudnutých, zatiaľ čo 46% dospelých sa svojich predsavzatí drží aj po 6 mesiacoch. A len 9% dospelych dodrží svoje predsavzatia po celý rok.”

“Ubrať plyn” sa vyplatí

Prečo sa mnohým ľuďom nepodarí dosiahnuť svoje novoročné predsavzatia? Závisí to od rôznych faktorov. V prvom rade by sme mali začať s definovaním cieľa až keď budeme na to pripravení. Mnohé predsavzatia si stanovíme len kvôli tomu, že je to novoročná tradícia, a to nemusí byť vždy správne načasovanie. Ešte pred tým si tak skúsme dopriať dostatok času na zamyslenie. V súčasnosti môže byť náročné vyhradiť si niekoľko hodín v týždni, ba dokonca dní na to, aby sme prišli na “tú” jednu vec, ktorú by potrebovali v živote zmeniť. Tak ako hovorí švédsky psychológ Svend Brinkmann: „Zastaviť sa je v dnešnom svete ten najväčší hriech.”^[1] Na druhej strane dopriať si čas, vie byť v tomto prípade veľmi prínosné.

Jeden je viac ako desať

Dajme si pozor, aby sme to s novoročnými predsavzatiami “neprepískli”. Populárny britský autor kníh, Jay Shetty, ktorý sa venuje koučingu, nabáda vo svojom podcaste On purpose poslucháčov k tomu, aby si stanovili len jeden veľký cieľ, na základe ktorého pomenujú aj celý rok. „Inšpirujme sa čínskym kalendárom, oni majú rok draha, zajaca atď. Nech je váš rok v znamení cieľa, ktorý ste si zadali a zároveň ktorý ovplyvní každú oblasť vášho života.”^[1] Keď budeme mať dostatočný priestor a čas zamyslime sa ďalej nad týmito koučovavími otázkami: . „Čo ma vedie k tomu, aby som si stanovil práve tento cieľ? Prečo je to pre mňa dôležité? Ako sa chcem cítiť, keď ho dosiahnem? Je to to, čo naozaj chcem? Čo očakávam od mojej sebarealizácie?“ Napríklad chceme schudnúť, ale prečo to naozaj robíme? Možno práve keď sa budeme cítiť zdraví a štíhli, budeme viac sebavedomí, a to je to, čo naozaj hľadáme – hlavným cieľom resp. víziou sa teda stáva, nájsť cestu k sebavedomému ja. V správnom čase napokon prídu aj odpovede na to, čo je cieľ a ako súvisí s našou víziou. Táto metóda sa často využíva aj v mentálnom koučingu.

Myslieť pozitívne a v jednotnom čísle

Kľúčovým faktorom k naplneniu novoročného predsavzatia je aj jeho detailná definícia. Inšpirovať sa môžete jednou z ďalších koučovacích techník, vďaka ktorej je možné sa rýchlo a efektívne dopracovať k definovaní jasného cieľa. Mentálna koučka Silvia Langermann vo svojom edukačnom videu Tipy Silvie tvrdí, že: „cieľ by mal pozitívny, aktívny, etický a merateľný.” Ďalej hovorí o tom, že mnoho ľudí robí chyby v tom, že si cieľ definuje v negatívnom zmysle ako napríklad, že “nechcem fajčiť”. „Čím teda chceš byť?” pýta sa Silvia a zároveň divákov nabáda k tomu, aby cieľ vždy predefinovali do pozitívneho kontextu. Ideálna definícia by mohla vyzerať napríklad takto: „Chcem cvičiť každý pondelok 60 minút v posilňovaní a to ráno pred prácou.” Tento cieľ je zároveň aj aktívny nakoľko tam prebieha činnosť, ktorá je súčasne aj merateľná a etická – vzťahuje sa len na moju osobu a dá sa spočítať. Dajme si pozor, aby sme do plnenia predsavzatí nezaťahovali našich príbuzných, kamarátov alebo partnerov. Ich zmeniť nemôžeme, ale seba áno.

Využiť žolíka sa oplatí

Behaviorálna vedkyňa Katy Milkman vo svojej knihe Ako sa zmeniť opisuje niekoľko krokov, ktoré vedia byť nápomocné pri plnení novoročného predsavzatia. „V prvom rade si zvoľte, čo chcete dosiahnuť (napr. budem cvičiť trikrát do týždňa). Ďalej si napíšte konkrétny plán s vysvetlením kedy a kde to budete vykonávať (napr. budem cvičiť vždy po práci vo firemnej posilňovni).”^[1] Milkman odporúča, aby ste si zvolili aj penále za nedodržanie stanovenej aktivity (napr. ak nepôjdem cvičiť, nebudem sa večer pozerať na TV). Alebo naopak, spojte príjemné s užitočným a pozerajte TV len v posilňovni. Milkman ďalej nabáda k tomu, aby sme z času na čas využili “žolíka”, ktorého budeme môcť raz za týždeň použiť a aktivitu nevykonávať. Na záver ešte odporúča, aby sme o predsavzatí hovorili rodine či kamarátom a ak je možnosť, zapojili sa aj do skupiny ľudí s rovnakým hobby a zdieľali tipy a triky ako sa posúvať čoraz ďalej vpred.

Naplánujte si rozhodnutia vopred

Nie vždy sme stopercentne motivovaní, občas sa nám jednoducho nechce alebo nám do toho prídu neočakávané okolnosti. Jay Shetty vo svojom podcaste poukazuje na to, aby sme sa frustrujúcim pocitom z nevykonania aktivity vyhli tým, že si určíme okolnosti, za ktorých aktivitu robiť budeme, ale aj nebudeme. Napríklad to môže vyzerať takto: Behať budem vždy v utorok ráno o 9.00 hodine. Áno, pôjdem aj vtedy, keď vonku prší alebo mám podráždenie zo skorého ranného vstávania. Behaniu poviem nie len, ak budem musieť ísť k lekárovi alebo budem mať na starosti stráženie detí. „Keď si neujasníte svoje kritériá, vedie to k zmätku ohľadom vašich rozhodnutí. A keď ste zmätení svojimi voľbami, skončíte stratení a potom vo všeobecnosti nič nedosiahnete,”^[1] vysvetľuje Jay Shetty. Ak by sme chceli predísť pocitom úzkosti, je dobré z času na čas si urobiť tzv. self-koučing.

Nemať úplnú kontrolu je v poriadku

Ďalším dôvodom, prečo ľudia časom upustia od svojich predsavzatí je to, že nie je v ich silách mať úplne všetko pod kontrolou. Stav, kedy človek potrebuje mať pocit kontroly nad vlastnými rozhodnutiami sa v psychológií označuje ako “sense of agency”. V momente ako tento pocit strácame, stávame sa čoraz viac frustrovaní, smutní a môže sa nás zmocniť úzkosť. Namiesto toho, aby sme sa karhali za neodfajknutú úlohu v kalendári, skúsme radšej popracovať na tom, aby sme takéto dni prijali s pokorou. Našim rastom môže byť už len to, že sa dovolíme tomu celému odovzdať.^[1] „Skúsme sa zaoberať vecami, ktoré zmeniť vieme. Zároveň skúsme prijať s pokorou tie veci, ktoré zmeniť nevieme,”^[2] radí Silvia Langermann svojim klientom z koučingu.

Dajte si načas

Na rad prichádza posledná otázka: Je naozaj možné dosiahnuť cieľ za jeden rok? S novým JA súvisí aj nadobúdanie nových zvykov, ktoré sa stávajú počas našej premeny kľúčovým faktorom. Podľa štúdie od doktora Maxwella Maltza z roku 1960 by sa mala ľudská myseľ s novým zvykom stotožniť za 21 dní^[1], tak prečo to však mnohým z nás vôbec nevychádza? Doktor Phillipe Lally sa zaujímal o túto problematiku tiež a v roku 2010 vykonal novú štúdiu, na základe ktorej zistil, že človeku trvá naučiť sa novému zvyku od dvoch do osmich mesiacov^[2]. V priemere nie 21 ale 66 dní. Samozrejme, závisí to od toho, čo sa učíme. Či to je piť čistú vodu každé ráno alebo sa učiť plávať sto metrov motýlika za olympijský čas. Vedkyňa Nwal Hadaki vo svojej prednáške pre TEDx hovorí, že zmena síce nie je jednoduchá, ale s dostatočným odhodlaním sa môžeme naučiť zvykom, ktoré sme si stanovili^[3]. A to je už len kúsok od dosiahnutia vytúženého cieľa. Či už to bude za rok alebo za dva.