Prečo stále meškáme? Reálne dôkazy potvrdené vedeckými štúdiami
Zmeškaný autobus, neskorý príchod do práce, nedokončená a stále sa kopiaca práca. Lietame od jednej úlohy k druhej a strácame sa v tom, čo ešte máme urobiť a čo sme už dokončili (alebo lepšie povedané – takmer dokončili)? Nech sa snažíme akokoľvek, stále máme pocit, že nestíhame. Pomaly sa začíname cítiť ako obeť v nerovnomernom súboji, v ktorom dominuje len jediný hráč, a tým je čas.
Možno ste niečo podobné zažili aj vy. Možno to bolo párkrát a možno podobný boj zvádzate celkom často. Upokojím vás. Nie ste prvý ani posledný. Ale predsa, nenapadlo vás niekedy, prečo práve vy musíte stále meškať? Prečo niektorí s časom dlhodobo bojujú a nedokážu ho ovládnuť, kým tí druhí mu akoby prišli na zúbok? Ak ste sa aj vy našli v týchto riadkoch a radi by ste sa dozvedeli prečo a, oveľa podstatnejšie, ako prestať s časom bojovať, čítajte ďalej.
Možno vás to nikdy nenapadlo, ale ak často meškáte, s veľkou pravdepodobnosťou môžete mať problémy s časovým odhadom. Podľa stránky Science Alert sú mnohí ľudia, ktorí chronicky meškajú, obeťami plánovacieho klamu, teda neschopnosti reálne odhadnúť, koľko času určitá aktivita zaberie. Často sa nám stáva, že podceníme čas, ktorý je potrebný na splnenie úlohy, a tak spadáme do klamu plánovania. Človek by si povedal, že sa zo svojich chýb poučíme a na budúce si veci lepšie naplánujeme. Podľa štúdie Daniela Kahnemana, ktorý sa spolu so svojím kolegom Amosom Tverskym konceptu plánovacieho klamu venoval, to však nie je celkom pravda. Plánovaciemu klamu podľahli aj tí, ktorí podobnú úlohu už vykonávali.
Dokonca v štúdii z roku 2001 psychológ Jeff Conte rozdelil ľudí na dve skupiny, ktoré vnímajú čas odlišne. Kým typ A, pre ktorý sú typické charakteristiky ako ctižiadostivosť alebo súťaživosť, dokázal čas odhadnúť pomerne presne, typ B, ktorý sa skôr vyznačuje kreativitou a hĺbavosťou, bol v časovom odhade horší.
Aj keď naše vnútorné vnímanie času nedokážeme úplne ovplyvniť, existuje niekoľko spôsobov (jedným z nich je aj koučing), ako sa aspoň trocha zlepšiť v time managemente.
Ak máte aj vy problémy so stíhaním deadlinov a meškáte stále pri tých istých aktivitách, asi nemáte veľmi dobrý časový odhad. Jedným z možných riešení, ako sa v ňom zlepšiť, je začať trvanie svojich aktivít trackovať. Iba tak môžeme odsledovať, že napr. sprchovanie, ktoré považujeme za 5 minútovú záležitosť nám v skutočnosti trvá až 20 minút. Aj keď sa vám spočiatku budú zdať pár minútové rozdiely nepatrné, v konečnom dôsledku vám môžu v priebehu týždňa ušetriť aj niekoľko hodín. Vždy je predsa lepšie mať pár minút k dobru, ako opäť meškať.
Nie je na škodu vzdelávať sa v oblastiach, v ktorých cítime, že máme medzery. S veľkou pravdepodobnosťou zistíte, že nie ste jediný, kto zápasí s meškaním. Na trhu je pomerne veľa kníh, ktoré sa venujú problematike time managementu. Ak nie ste knihomol, siahnuť môžete aj po kurze. V našej ponuke si môžete vybrať z viacerých kurzov, ktoré sa zameriavajú aj na time management či sebaovládanie.
Multitasking je najväčším zabijakom produktivity. Aj keď sa nám môže zdať, že vykonávaním viacerých aktivít naraz získavame čas navyše, opak je pravdou. Podľa vedeckých poznatkov nás multitasking robí nielen hlúpejšími, ale dokonca má vplyv na fyzické zdravie mozgu. Podľa prieskumu Univerzity v Sussexe sledujúceho vplyv tzv. „second screening“ (používania viacerých mediálnych zariadení naraz), sa mozog ľudí venujúcich sa viacerým aktivitám súčasne výrazne odlišoval od ostatných. Títo „multitaskeri“ mali nižšiu hustotu šedej mozgovej hmoty v oblastiach súvisiacich s emocionálnou kontrolou, rozhodovaním či empatiou. Preto, keď najbližšie pri pozeraní televízie siahnete po mobile, skúste si spomenúť na to, že sa nielen okrádate o čas, ale ovplyvňujete aj fyzické zdravie vášho mozgu.
Aj keď je myšlienka zostať ešte pár minút pred spánkom na mobile lákavá, môže nás vyjsť draho. Stránka schealth.org uvádza, že vystavovaním sa modrému svetlu v noci si nielen ničíme zrak, ale taktiež potláčame produkciu melatonínu, hormónu kontrolujúceho náš cirkadianný rytmus. Po prečítaní toho „posledného emailu“ sa tak zvýši naša bdelosť a do stavu relaxácie, ktorý by nás mal na spánok pripraviť, sa dostaneme už oveľa ťažšie. Nasledujúce ráno sa tak budeme cítiť akokoľvek, len nie bdelo.
Odpoveď je celkom jasná. Čím viacej sme unavení, tým nižšia je úroveň našej pozornosti. To sa odrazí nielen na schopnosti niečo si zapamätať, ale aj dokončiť. Spracovanie úlohy tak bude náročnejšie a zároveň zdĺhavejšie. Preto nezabúdajte dostatočne a najmä správne oddychovať.
Čím rýchlejšie si toto uvedomíme, tým viacej nervov si ušetríme. Čas nie je veličinou, ktorú dokážeme zmeniť. Nie je niečím, čo môžeme ovládnuť a už vôbec poraziť. Je ako voda, po ktorej sa plavíme s našou malou loďkou života. Niekedy je divoká a tečie tak rýchlo, že sa nedokážeme ani obzrieť naokolo. Inokedy sa zas príliš vlečie. V oboch prípadoch sa často snažíme vodu ovládať a zabúdame na to, že jediné nad čím máme kontrolu je naša loďka.
Čas neovládneme a ani nezmeníme. Ovládnuť dokážeme jedine nás samotných. Skúsme sa preto menej trápiť vecami, ktoré neovplyvníme a naopak preberme zodpovednosť za tie, ktoré dokážeme zmeniť. Naša loďka má predsa kormidlo, ktoré držíme v rukách my.
Skvelý článok. Ďakujem!
Niekedy je meškanie na stretnutie druh vyjednavacej hry o pozície. Kto na koho čaká a kto ku stolu zasadá posledný.. Alebo jednoducho egocentrizmus.