Prežívanie šťastia | STVR | Aktuálne :24

Slovensko klesá v rebríčku šťastia. Čo za tým stojí?

Rozhovor s psychologičkou a koučkou Silviou Langerman

Slovensko si v najnovšom Svetovom rebríčku šťastia za rok 2026 výrazne pohoršilo – kleslo zo 45. na 54. miesto. Nie je to len číslo. Je to signál, ktorý hovorí niečo dôležité o tom, ako sa ľudia na Slovensku skutočne cítia. Psychologička a koučka Sylvia Langerman vysvetľuje, prečo šťastie nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, a čo s tým môžeme robiť.

Objektívne podmienky nestačia na vysvetlenie

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že za poklesom stoja tvrdé čísla – rastúce ceny, vyššia nezamestnanosť, ekonomická neistota. Tieto faktory samozrejme hrajú svoju úlohu. No Langerman upozorňuje, že realita je zložitejšia.

„Mnohých ľudí sa to nemusí priamo dotýkať a aj tak sa subjektívne cítia horšie,” hovorí. Dvaja ľudia môžu žiť v totožných podmienkach – dobrá práca, rodina, stabilný príjem – a napriek tomu prežívať šťastie úplne rozdielne. Rozhodujúce je to, aké informácie a nálady ich každodenne obklopujú.

Šťastie je predovšetkým subjektívny pocit

Šťastie sa v psychológii meria sebahodnotením – každý hodnotí sám seba. A práve to robí meranie šťastia zložitým. Momentálna nálada, rodinná atmosféra, správy, ktoré sme si práve prečítali – to všetko ovplyvňuje, ako šťastní sa v danej chvíli cítime.

Spomedzi sledovaných faktorov – sociálnej opory, vnímania korupcie či životnej úrovne – považuje Langerman za najdôležitejší práve dôveru. „Keď dôverujeme v inštitúciách, vo vzťahoch, v živote samotnom, vytvárame si pocit bezpečia. A keď sa ten naruší, narúša sa úplne základná ľudská potreba,” vysvetľuje. Bez pocitu bezpečia je dlhodobé šťastie takmer nemožné.

Správy a sociálne siete: neviditeľný vplyv na náladu

Dlhodobý stres je jednoznačným nepriateľom šťastia. Bráni nám prežívať radosť, udržiavať ľahkosť a bezstarostnosť. A kde sa dnes stres živí najčastejšie? V médiách a na sociálnych sieťach.

„Keď budeme stále počúvať o vojne, korupcii alebo nezamestnanosti, naše subjektívne prežívanie šťastia bude horšie,” hovorí Langerman. Pritom nejde iba o objektívne správy. Na sociálnych sieťach sa k tomu pridáva ďalší problém – nedosiahnuteľné ideály. Dokonalé tváre, perfektné životy, úspechy bez chýb. Mladí ľudia sa s týmito vzormi porovnávajú denne, hoci v hĺbke duše vedia, že sú fiktívne.

A nejde len o dievčatá. „Aj chlapci sa porovnávajú – ako sú svalnatí, ako vyzerajú, čo nosia,” upozorňuje Langerman. Tlak sociálnych sietí dopadá na obe pohlavia rovnako tvrdo.

Peniaze šťastie nekúpia – aspoň nie nadlho

Jednou z najrozšírenejších mylných predstáv je, že viac peňazí znamená viac šťastia. Langerman to vysvetľuje na jednoduchom príklade: prvý mesiac po zvýšení platu sa tešíme, možno druhý, tretí. Potom si naň zvykneme a ďalej nás neteší – hoci by nám vadilo, keby neprišiel.

Materiálne veci prinášajú krátku radosť. Nové auto, dovolenka, pekná vec. Ale to nie je šťastie – to je len moment. „Šťastie prináša vyrovnaný život, pocit bezpečia a pocit, že som dosť,” hovorí Langerman.

Problémom je, že ľudia si túto krátkodobú radosť veľmi často zamieňajú s dlhodobou spokojnosťou. Je to pochopiteľné – je to jednoduchšia cesta. Kúpiť si niečo je oveľa rýchlejšie ako budovať hlboký vzťah alebo pracovať na vlastnej sebahodnote. No tá dlhšia cesta je jediná, ktorá skutočne vedie k šťastiu.

Čo robia šťastné krajiny inak?

Fínsko, Dánsko, Island – krajiny, ktoré sú na čele rebríčkov roky. Čo majú spoločné? Podľa Langerman je to predovšetkým schopnosť spokojnosti s dostatkom. Ľudia tam nepotrebujú mať stále viac. Neženia sa za ďalším bytom, vyšším platom, dokonalejším životom. „Každý žije na svojom piesočku a teší sa z toho, čo má,” opisuje Langerman.

K tomu sa pridáva vysoká miera dôvery – voči susedom, štátu aj inštitúciám. A práve táto dôvera vytvára základ, na ktorom môže šťastie rásť.

Čo môžeme urobiť my sami?

Spoločenská atmosféra sa mení pomaly. Ale naše každodenné rozhodnutia môžeme zmeniť hneď. Langerman odporúča niekoľko konkrétnych krokov:

Starať sa o základy – dostatok spánku, pohyb, pravidelný oddych. Vedome obmedzovať prísun negatívnych správ z médií aj sociálnych sietí. Obklopovať sa ľuďmi, ktorí nás obohacujú a tešia. A predovšetkým – investovať čas a energiu do budovania skutočných vzťahov.

„Keď máme túto našu bunku stabilnú, zvládneme oveľa viac napätia aj zvonka,” uzatvára Langerman.

Šťastie nie je cieľ, ktorý raz dosiahneme. Je to každodenná práca – na vzťahoch, na dôvere, na spokojnosti s tým, čo máme. A možno práve toto je lekcia, ktorú nám rebríček šťastia tento rok pripomína najhlasnejšie.