Prílišná sebakritickosť a nízka sebadôvera? Keď sa vďaka úspechu cítiš byť podvodníkom, možno trpíš imposter syndrómom
Je veľmi zaujímavé, koľko úspešných a poctivých ľudí trpí týmto fenoménom, no veľmi o ňom nehovoria, preto je taký nenápadne skrytý. Skúste si krátky test, ktorý vám odhalí, do akej miery a či vôbec trpíte syndrómom podvodníka, ktorý so sebou nesie vtieravé pocity seba-pochybností znemožňujúce tešiť sa z úspechu.
Tento fenomén dnešnej doby rezonuje čoraz častejšie, aj keď je na prvý pohľad nebadateľný, pretože je to vnútorný stav mysle, kedy si človek myslí, že je neinteligentný, neúspešný a nedostatočne kompetentný či dosť dobrý na spôsobilosť vykonávať určité veci, aj keď sa to v očiach druhých tak vôbec nejaví. Dotyčný má vtieravý pocit, že si tu v spoločnosti nezaslúži byť. O týchto vnútorných prežívaniach ľudia nehovoria, preto o ňom nemáme ako vedieť. Najčastejšie ich sprevádzajú pretrvávajúce pocity pochybností o sebe, že sú falošnými intelektuálnymi podvodníkmi a často sa strachujú, že ostatní o nich odhalia skutočnú pravdu. Sú to však neopodstatnené a neadekvátne starosti, ktoré ich trápia a vznikajú preto, lebo svoje objektívne úspechy a čestné zásluhy nedokážu internalizovať a so sebaláskou prijať. Oni však na svojich úspechoch tvrdo pracovali, aby niečo dosiahli. Spoznáme to napríklad tak, že je pre nich ťažké prijať pozitívnu spätnú väzbu, vďaku či uznanie od okolia. Svojim úspechom pripisujú nie ich poctivé snaženie sa, ale skôr externé faktory ako že „mali iba šťastie“. Bizarné je, že sa cítia zle, aj keď niečo robia naozaj dobre.
Nevieš či trpíš imposter syndrómom? Tu je 5 primárnych príznakov.
Medzi príznakmi sa môžu objavovať aj ľahké depresívne nálady, úzkosti, vyhorenie alebo znížená pracovná spokojnosť, ale nie je to pravidlo. Väčšinou sú to perfekcionisti, ktorí sa vyhýbajú kritike, musia byť vo všetkom 100%-tní a odmietajú flexibilitu. Pracujú nadčasy, nevedia oddychovať, spochybňujú sa a dostatočne si neveria. Niektorí majú tendenciu byť superhrdinami, kde svoje kompetencie hodnotia na základe toho, ako veľmi dokážu multitaskovať, a koľko rolí môžu súčasne zastávať. Ich cieľom je dokázať, že druhí sa mýlia a od okolia chcú získavať súhlas ich správnosti, preto pracujú nadoraz, tvrdšie ako ostatní. Taktiež trpia syndrómom „experta“, kedy veria, že musia vedieť všetko o všetkom, zhromažďujú si všetky možné informácie o danej téme a vynakladajú veľmi veľa času, energie a úsilia do plánovania, ako na vykonanie akcie. Stáva sa, že sa vyhýbajú výzvam, napríklad aj čo sa týka uchádzania sa o pohovor, ak nespĺňajú všetky kritériá, pretože ich sužuje strach z odhalenia, že nevedia dosť. Niektorí so syndrómom podvodníka sa domnievajú, že sú prirodzenými géniami, kedy sú zvyknutí na to, že sa im má stále dobre dariť aj bez vynaloženia úsilia, lebo napr. „boli študentmi s A-čkami a sú považovaní za inteligentných.“ Očakávajú, že všetky zručnosti nadobudnú instantne, preto sa vyhýbajú novému učeniu, aby nezistili, že v určitých schopnostiach nie sú hneď dobrí. Sú to väčšinou sólisti, pretože sú presvedčení, že kompetentnosť dosiahnu iba keď pracujú sami, požiadanie o pomoc považujú za slabosť a prejav nedostatočnosti.
Odpoviete si na tieto otázky ÁNO? Tak potom čítajte ďalej…
- Často ťa zvierajú otázky: „Som dosť dobrý/á?“, „Prečo by ma mal niekto počúvať?“, “Nevedia iní viac ako ja?“ ?
- Často vzbudzujem dojem, že sa hrám na kompetentnejšieho/iu, ako v skutočnosti som.
- Keď ma ľudia pochvália za niečo, čo som dosiahol/la, často sa obávam, že v budúcnosti nebudem schopný/á splniť ich očakávania.
- Často sa bojím, že by som pri novom zadaní alebo výzve mohol/la zlyhať, aj keď vo všeobecnosti robím veci, o ktoré sa pokúsim, vždy dobre.
Na tomto teste od výskumníčky Pauline Clance (1993) si bližšie ozrejmíte, do akej miery ním trpíte. Čím vyššie skóre, tým viac tento syndróm zasahuje do vášho života.
Prečo zažívame imposter syndróm?
Podľa štúdií za ním väčšinou stoja vnútorné príčiny, ktoré vychádzajú z typu osobnosti alebo štýlu pripútania z detstva. Za externé vplyvy považujeme štýl, akým s nami rodina alebo spoločnosť zaobchádza, ako sme boli vnímaní, posudzovaní alebo kritizovaní. Buď sme boli v schopnostiach a inteligencií nadhodnocovaní alebo podhodnocovaní. Aj vystavovanie sa prílišnej kritike a stereotypom môže zasiať semienko pocitu impostera, pretože spoločnosť často označuje určité skupiny za schopnejších a inteligentnejších, ako tých druhých. Napríklad že muži sa na pozície líderov hodia viac ako ženy. Ale aj životné prechody ako zmena zamestnania, povýšenie, promócie alebo tranzit v kariére môžu spúšťať vlnu pochybností o sebe, ktoré bránia byť sebavedomými v novej role.
Kroky, ako sa s ním vysporiadať.
Koučing je skvelou metódou na vymanenie sa z týchto seba-pochybností, pretože pracuje s neužitočnými vzorcami myslenia a ide do hĺbky. Iba vtedy, ak sa dobre nadstaví myseľ a správanie asociované s týmto syndrómom podvodníka, sa môže zlepšiť to, ako sa imposteri cítia. Dôležité je nadobudnúť skúsenosti založené na sebasúcite a úcte. Prvoradé je určiť si, s akými osobnými pravidlami myslenia sme sa naučili žiť, a iba ich zmeniť tak, aby mali pozitívnejší a optimistickejší charakter. Mindfulness zas napomáha uvedomovať si sebakritické tendencie v každom okamihu a učí nás, ako s ňou pracovať. Koučovanie je metóda, ktorá podporuje zdravé myslenie zamerané na rast, pozitívnu vizualizáciu, podporuje pozitívny rozhovor so sebou samými a odnášame si z neho prospešné zvládacie mechanizmy. Avšak najpodstatnejšou ingredienciou je zvyšovanie pozitivity, pretože tá časom dokáže emocionálne zmeniť náš pohľad na sebavedomie, k čomu vám na začiatok pomôže aj táto jednoduchá domáca úloha s worksheetom: Vystavaj si emocionálne portfólio!